The Quran

قُلِ اللَّهُمَّ مالِكَ المُلكِ تُؤتِي المُلكَ مَن تَشاءُ وَتَنزِعُ المُلكَ مِمَّن تَشاءُ وَتُعِزُّ مَن تَشاءُ وَتُذِلُّ مَن تَشاءُ ۖ بِيَدِكَ الخَيرُ ۖ إِنَّكَ عَلىٰ كُلِّ شَيءٍ قَديرٌ

Povedz (Muhammad): „Bože, vlastník všetkého, čo sa vlastní (všetkého existujúceho) , dávaš to, čo vlastníš (vlastníctvo toho, o čom sa rozhodneš) komu chceš a odnímeš vlastníctvo, komu chceš, dávaš moc, komu chceš a ponížiš, koho chceš. V Tvojej ruke (moci) je dobro. A Ty (Bože) máš moc nad všetkým“,¹

Keď prorok Muhammad (p.) spolu s muslimami dobyl Mekku a sľúbil muslimom, že budú mať i kráľovstvo Peržanov a Byzantských Rimanov, pokrytci a židia povedali: „Kdežeby mohol mať Muhammad kráľovstvo Peržanov a Rimanov! Oni sú mocnejší a odolnejší, než aby mu podľahli. Nestačila mu Mekka, že zatúžil po kráľovstve Perzie a Ríma?“. Nato Boh najmocnejší zoslal tento verš, v ktorom svojmu prorokovi hovorí, aby im objasnil, že Boh je jeden jediný, a preto Mu náleží vlastníctvo všetkého, čo kto vlastní. Z pozície absolútneho vlastníka prepožičiava svoje vlastníctvo, komu chce a odoberie ho, komu chce. A takisto dáva moc a vládu nad týmto vlastníctvom, komu chce a odoberá ju a poníženie a pokoru zosiela, na koho chce. U Neho je všetko dobro, ktoré dáva tým ľuďom, ktorým chce. A Boh má moc vykonať, čokoľvek by chcel.