You are here: Home » Chapter 2 » Verse 234 » Translation
← Sura 2 →
← Aya 234 →
234
وَالَّذينَ يُتَوَفَّونَ مِنكُم وَيَذَرونَ أَزواجًا يَتَرَبَّصنَ بِأَنفُسِهِنَّ أَربَعَةَ أَشهُرٍ وَعَشرًا ۖ فَإِذا بَلَغنَ أَجَلَهُنَّ فَلا جُناحَ عَلَيكُم فيما فَعَلنَ في أَنفُسِهِنَّ بِالمَعروفِ ۗ وَاللَّهُ بِما تَعمَلونَ خَبيرٌ

Tí z vás, ktorí umrú a zanechajú po sebe manželky, tie nech vyčkajú (dajú si čas na oddych a zacelenie rany zo straty manžela, a to na dobu) štyri mesiace a desať dní (počas tejto doby sa nesmú vydať) . Keď dokončia (vdovy, túto) im stanovenú lehotu, tak nezhrešíte (vy, ktorí sa o takéto vdovy po smrti ich manžela staráte) za to, čo urobia sami so sebou podľa dobrej zvyklosti (ak by sa takáto vdova znova vydala) . A Boh o tom, čo konáte, dobre vie.1
  • Verš sa zaoberá otázkou ochrannej lehoty – uddy, ktorú by mala manželka dodržať po smrti svojho manžela a hovorí: Ak niektorí muži z vašich radov, muslimovia, zomrú a zanechajú po sebe manželky, nech tieto vyčkajú štyri mesiace a desať dní, t.j. dobu, počas ktorej sa nesmú vydať, zdobiť sa alebo okrášľovať, vychádzať v noci z domu a majú ostať v manželskom dome. Ide tu o ochranné opatrenie pre prípad, že by vdova bola tehotná so svojím zosnulým manželom. Po takejto dobe by sa totiž už ukázalo, či je vdova tehotná, alebo nie. Musíme si uvedomiť dôležitý fakt spočívajúci v tom, že až donedávna nebolo vo všeobecnosti možné zistiť, kto je otcom dieťaťa, pokiaľ by matka, nemuslimka, mala styk s viac ako jedným mužom v tom istom čase. Dnes prostredníctvom metódy skúmania ľudského DNA je to už možné zistiť takmer s úplnou istotou. Preto bolo dôležité aj kvôli príbuzenským a dedičským vzťahom vedieť, kto je otcom narodeného dieťaťa. Pre tehotné ženy je tiež stanovená ochranná lehota udda, ktorá má ale inú dĺžku. U tehotnej ženy sa ochranná lehota končí pôrodom. Až po pôrode alebo potrate sa môže znova vydať (pozri verš 65:4). Keď sa ochranná lehota skončí, všetko sa vracia do normálnych koľaji, t.j. všetky obmedzenia, ktoré platili v ochrannej lehote, odpadajú. Verš okrem obmedzení, ktoré pre ochrannú dobu určuje, zakotvuje pre vdovu podstatné a veľmi dôležité práva. Zakotvuje právo vdovy ďalej bývať v dome, v ktorom žila so svojím zosnulým manželom a právo na finančné zabezpečenie aspoň v najnutnejšej miere v dobe najväčšieho smútku za zosnulým manželom. V dobe pred islamom sa žena, ktorej manžel zomrel, stretávala s veľkým neporozumením a ťažkosťami zo strany svojej rodiny, zo strany rodiny zosnulého manžela, ale aj zo strany spoločnosti ako takej. V tej dobe u Arabov platilo, že keď manžel zomrel, vdova musela bývať vo veľmi zlých podmienkach, obliekať si najhoršie šaty, nesmela sa zdobiť, používať dobré vône alebo sa z niečoho radovať po dobu jedného roka od smrti manžela. Po roku musela opustiť miesto, kde bývala a vykonať niekoľko nezmyselných rituálov ako napríklad nasadnúť na somára, barana alebo kozu. Príchodom islamu boli všetky tieto nezmyselné rituály zrušené.