The Quran

235

وَلا جُناحَ عَلَيكُم فيما عَرَّضتُم بِهِ مِن خِطبَةِ النِّساءِ أَو أَكنَنتُم في أَنفُسِكُم ۚ عَلِمَ اللَّهُ أَنَّكُم سَتَذكُرونَهُنَّ وَلٰكِن لا تُواعِدوهُنَّ سِرًّا إِلّا أَن تَقولوا قَولًا مَعروفًا ۚ وَلا تَعزِموا عُقدَةَ النِّكاحِ حَتّىٰ يَبلُغَ الكِتابُ أَجَلَهُ ۚ وَاعلَموا أَنَّ اللَّهَ يَعلَمُ ما في أَنفُسِكُم فَاحذَروهُ ۚ وَاعلَموا أَنَّ اللَّهَ غَفورٌ حَليمٌ

I nezhrešíte (muži) tým, ak by ste naznačili ženám (vdovám uvedeným v predchádzajúcom verši) možnosť sobáša (s nimi po uplynutí ochrannej lehoty) alebo by ste to (takýto zámer) vo svojich dušiach skrývali. Boh vie, že ich budete spomínať (a o nich premýšľať, nech tak je, ak je váš úmysel dobrý) , nedohovárajte sa ale s nimi tajne (na uzatvorenie sobáša) , jedine že by ste povedali slová dobré (nepristupujte k tomu, že by ste si pred uplynutím ochrannej lehoty dohodli s takýmito vdovami tajne náležitosti sobáša) . A neodhodlávajte sa k uzavretiu manželského zväzku, pokým neuplynie stanovená lehota (ochranná lehota) . A vedzte, že Boh vie, čo je vo vašich dušiach (o čom premýšľate a aké sú vaše zámery) , tak sa majte pred Ním (Bohom) na pozore (aby ste sa nedopustili nejakého prehrešku) . A vedzte, že Boh je odpúšťajúci a má veľkú trpezlivosť.¹

Nezhrešíte, muslimovia, ak by ste ženám, ktorých manželia zomreli, ešte pre uplynutím ochrannej lehoty – uddy naznačili, že by ste sa s nimi neskôr oženili. Nesmie pritom ísť o jasnú žiadosť alebo o získanie súhlasu na sobáš, ale len o náznak možnosti jeho uzavretia. Touto zásadou sa do veľkej miery zohľadňujú city, smútok a psychický stav vdovy, kedy je možno ešte stále otrasená smrťou svojho manžela a žiadosť o sobáš by ju mohla ešte viac zarmútiť alebo by sa jej človek, ktorý by o to otvorene požiadal, sprotivil. Boh ďalej pokračuje a dodáva, že nezhreší ani ten, kto v sebe skrýva zámer túto vdovu po uplynutí ochrannej doby – uddy požiadať o ruku. Boh vie, že ak by sa mužovi takáto žena zapáčila, bude o nej neustále premýšľať. Keďže pocit lásky Boh do človeka vložil od narodenia, nezakázal mu takýto pocit zaľúbenosti prežívať, ale ho formoval spôsobom, aby ostal čistým a nepoškvrneným. Ďalej Boh upresňuje, že muž by sa mal vyhýbať žiadosti o sobáš s takouto vdovou nielen verejne, ale i v tajnosti. Ďalšia veta upozorňuje mužov i ženy, aby nepristúpili k uzavretiu manželského zväzku napríklad v tichosti a tajnosti, pokým neuplynie lehota, ktorú na to Boh stanovil. Boh vie, o čom každý z nás premýšľa a čo sa v ňom odohráva, preto si to treba uvedomovať a neporušovať, čo On stanovil.