The Quran

233

۞ وَالوالِداتُ يُرضِعنَ أَولادَهُنَّ حَولَينِ كامِلَينِ ۖ لِمَن أَرادَ أَن يُتِمَّ الرَّضاعَةَ ۚ وَعَلَى المَولودِ لَهُ رِزقُهُنَّ وَكِسوَتُهُنَّ بِالمَعروفِ ۚ لا تُكَلَّفُ نَفسٌ إِلّا وُسعَها ۚ لا تُضارَّ والِدَةٌ بِوَلَدِها وَلا مَولودٌ لَهُ بِوَلَدِهِ ۚ وَعَلَى الوارِثِ مِثلُ ذٰلِكَ ۗ فَإِن أَرادا فِصالًا عَن تَراضٍ مِنهُما وَتَشاوُرٍ فَلا جُناحَ عَلَيهِما ۗ وَإِن أَرَدتُم أَن تَستَرضِعوا أَولادَكُم فَلا جُناحَ عَلَيكُم إِذا سَلَّمتُم ما آتَيتُم بِالمَعروفِ ۗ وَاتَّقُوا اللَّهَ وَاعلَموا أَنَّ اللَّهَ بِما تَعمَلونَ بَصيرٌ

Matky majú kojiť svoje deti celé dva roky; to platí pre toho, kto by chcel dovŕšiť kojenie. A ten, komu sa narodili tieto deti (otec týchto detí alebo kto ho zastupuje) má povinnosť zabezpečiť im (matkám týchto detí) potravu a ošatenie podľa dobrej zvyklosti (zabezpečiť matke, ktorá kojí svoje deti, počas obdobia kojenia všetko, čo potrebuje ona i dieťa podľa dobrej zvyklostí v tej ktorej krajine) . Žiadnej duši nie je uložené nič iné než to, čo zvládne (každý má plniť túto povinnosť len potiaľ, pokiaľ vládze) . Nesmie byť poškodená (žiadna) matka dieťaťom svojím (nesmie byť na ňu vyvíjaný nátlak, aby prijala určité nevhodné podmienky a pod.) , ale ani ten (muž) , komu sa dieťa narodilo, (nesmie byť poškodený) dieťaťom svojím. (Je tu vyjadrený všeobecný zákaz používať deti ako prostriedok na ubližovanie a nátlaku voči ktorémukoľvek z rodičov.) Pre dediča platí to isté (tá istá zásada) . Ak by ale obaja (muž aj žena) ho (dieťa) chceli odstaviť od kojenia (predčasne ukončiť dobu jeho kojenia) po vzájomnej dohode a porade, tak nezhrešia (doba prirodzeného kojenia sa môže predčasne ukončiť, ale za podmienky, že sa obaja bez nátlaku na tom dohodli) . A ak by ste si chceli vziať dojku pre vaše deti, tak nezhrešíte, pokiaľ jej odovzdáte, čo ste sľúbili (odmeny, ktorú ste sľúbili) podľa dobrej zvyklosti (s dobrým srdcom bez toho, aby ste ju ukrátili o niečo alebo ju za to ponižovali) . A obávajte sa Boha a vedzte, že Boh vidí všetko, čo konáte.¹

Uvedený verš stanovuje, že doba kojenia dieťaťa a povinnej starostlivosti matky oň je dva roky; to platí pre tých, ktorí chcú, aby sa ich dieťaťu dostala úplná starostlivosť matky počas tohto obdobia. Boh uložil povinnosť kojenia a starostlivosti o dieťa matke, na strane druhej však nenechal celé bremeno na jej pleciach a zaviazal toho, komu sa dieťa narodilo, k nie menej dôležitej povinnosti, ktorá spočíva v starostlivosti o dieťa a o jeho matku tým, že im zabezpečí potravu a ošatenie a bude sa k nim dobre správať. Tieto povinnosti však Boh obom uložil v medziach toho, čo zvládnu a znesú. Verš použil konštrukciu „ten, komu sa dieťa narodilo“, aby tým vyjadril skutočnosť, že nie vždy je zodpovedný za opateru a finančné zabezpečenie otec dieťaťa, ale môže to byť napríklad aj starý otec, strýko alebo opatrovník v prípade smrti otca. Verš pokračuje a ustanovuje ďalšiu dôležitú zásadu spočívajúcu v tom, že nik z rodičov alebo tretia osoba by nemala dieťa použiť ako zámienku pre poškodenie alebo ublíženie tomu druhému. Ani otec by nemal využiť city a lásku matky voči dieťaťu, aby ju tým vydieral a vynútil si napríklad vzdanie sa práva na výživné, ale na strane druhej ani matka by nemala využívať cit a lásku otca k svojmu dieťaťu a nemala by ho nadmieru zaťažovať svojimi požiadavkami. Všetky uvedené zásady sa v prípade smrti otca vzťahujú aj na jeho dediča, to znamená, že ak by otec zomrel, dedič otca je povinný matku i dieťa namiesto otca zaopatriť. Právo dieťaťa i matky ostáva tak zachované. Ďalej Boh stanovuje výnimku zo zásady, že matka má kojiť a starať sa o svoje dieťa, až kým dieťa nedosiahne dva roky. Výnimka spočíva v tom, že ak by sa matka a otec alebo matka a dedič dohodli na tom, že dieťa odstavia od kojenia ešte skôr, ako dovŕši dva roky, nezhrešia. Podmienkou takéhoto odstavenia však musí byť sledovanie prospechu dieťaťa, ako je napríklad odstavenie zo zdravotných dôvodov. Ďalšia zásada spočíva v tom, že ak by sa otec s matkou nedohodli ohľadom kojenia dieťaťa, otec si môže prenajať dojku, ktorá by sa o dieťa starala s tým, že on sa k nej bude správať dobre a dá jej včas celú odmenu, ktorú jej za jej prácu sľúbil. To by sa malo v konečnom dôsledku pozitívne prejaviť na dieťati a na jej starostlivosti oň. Verš sa končí tým, že Boh ľuďom pripomína, aby rátali s tým, že On vidí všetko, čo konajú a ako zmýšľajú, tak nech si dajú pozor a neprekračujú medze toho, čo určil.