The Quran

216

كُتِبَ عَلَيكُمُ القِتالُ وَهُوَ كُرهٌ لَكُم ۖ وَعَسىٰ أَن تَكرَهوا شَيئًا وَهُوَ خَيرٌ لَكُم ۖ وَعَسىٰ أَن تُحِبّوا شَيئًا وَهُوَ شَرٌّ لَكُم ۗ وَاللَّهُ يَعلَمُ وَأَنتُم لا تَعلَمونَ

Bol vám predpísaný (muslimovia) boj, i keď sa vám protiví. Môže sa vám však protiviť niečo a pritom je v tom pre vás dobro. (Nepoznáte budúcnosť a preto nemôžete vedieť či práve v tom, čo sa vám protiví, netkvie vaše dobro.) Môže sa vám ale aj niečo zapáčiť a pritom je v tom pre vás zlo (nepoznáte budúcnosť, a preto nemôžete vedieť, čo je pre vás lepšie) . A Boh (všetko) vie, ale vy neviete (že keď vám On toto prikázal, dobre vedel, prečo vám to ukladá) .¹

Tento príkaz bol konkrétne adresovaný muslimom, ktorí žili za čias proroka Muhammada. V prvých rokoch posolstva mali muslimovia zakázané púšťať sa do ozbrojeného konfliktu s kýmkoľvek, a to i napriek tomu, že trápenie a ubližovanie zo strany tých, ktorí odmietali uveriť, bolo veľké. Po emigrácii proroka a muslimov z Mekky do Mediny bolo muslimom už povolené brániť sa proti svojim nepriateľom a tento verš je jedným zo skupiny veršov, ktoré im to povoľujú. Viac sa o otázke boja, mieru a vojny možno dočítať v publikácii Islamské právo (oblasť mieru a vojny), autor Abdulwahab Al-Sbenaty, vydal ALJA s.r.o., 2003.