The Quran

215

يَسأَلونَكَ ماذا يُنفِقونَ ۖ قُل ما أَنفَقتُم مِن خَيرٍ فَلِلوالِدَينِ وَالأَقرَبينَ وَاليَتامىٰ وَالمَساكينِ وَابنِ السَّبيلِ ۗ وَما تَفعَلوا مِن خَيرٍ فَإِنَّ اللَّهَ بِهِ عَليمٌ

Pýtajú sa ťa (Muhammad, muslimovia) , čo majú míňať (a rozdávať ako milodary zo svojich majetkov, aká má byť ich výška a komu ich majú rozdávať) . Povedz (im odpovedajúc) : "Čokoľvek by ste z dobra minuli (a rozdali, aby ste tým získali Božiu spokojnosť) , tak dajte rodičom, príbuzným, sirotám, biednym a stiesneným pocestným (ktorí sa na cestách dostali do tiesne a ťažkostí) . A akékoľvek dobro by ste robili, tak Boh o tom (všetko) vie.¹

Prorok Muhammad (požehnanie a mier nech ho sprevádzajú) ohľadom poradia rozdávania milodarov povedal: „Začni sám so sebou, daj sám sebe milodar a staraj sa sám o seba (o svoje potreby), ak by niečo ostalo, tak to daj svojej rodine, ak by ostalo aj potom niečo, tak to daj svojim príbuzným, ak by ostalo i potom niečo, tak to daj …“. Z verša Koránu a z výroku proroka Muhammada vyplýva, že človek si má ponechať v prvom rade sebe toľko, koľko potrebuje, aby si tak mohol dopriať i niečo z radostí a dobrôt tohto života. Nemal by však nič preháňať alebo si dopriať nadmerný prepych. Mal by vždy voliť stred všetkých vecí. Keď je už človek sebestačný a mal by niečo navyše, čo by chcel iným dať, nech začne v prvom rade so svojou rodinou, ak by ona nepotrebovala alebo by spotrebovala len časť toho, čo jej dával, potom nech dá svojim príbuzným, ak by aj tí mali dostatok, tak nech dá sirotám atď.