The Quran

213

كانَ النّاسُ أُمَّةً واحِدَةً فَبَعَثَ اللَّهُ النَّبِيّينَ مُبَشِّرينَ وَمُنذِرينَ وَأَنزَلَ مَعَهُمُ الكِتابَ بِالحَقِّ لِيَحكُمَ بَينَ النّاسِ فيمَا اختَلَفوا فيهِ ۚ وَمَا اختَلَفَ فيهِ إِلَّا الَّذينَ أوتوهُ مِن بَعدِ ما جاءَتهُمُ البَيِّناتُ بَغيًا بَينَهُم ۖ فَهَدَى اللَّهُ الَّذينَ آمَنوا لِمَا اختَلَفوا فيهِ مِنَ الحَقِّ بِإِذنِهِ ۗ وَاللَّهُ يَهدي مَن يَشاءُ إِلىٰ صِراطٍ مُستَقيمٍ

Ľudia (spočiatku) tvorili jedno spoločenstvo. (Ľudia spočiatku tvorili jedno spoločenstvo, s jednou vierou v jediného Boha, s jedným náboženstvom a s tými istými zásadami a predstavami o živote. Neskôr sa však začali vyvíjať, a tým sa začali odlišovať ich predstavy, názory a viera a vznikli náboženstvá, ktoré sa už líšili od toho pôvodného jednotného náboženstva a jednotné spoločenstvo sa rozdelilo.) A tak Boh poslal (k ľuďom) prorokov ako oznamovateľov radostnej zvesti i ako varovateľov a zoslal dole s nimi Knihu s pravdou (obsahujúcu pravdu o našom živote a o Bohu) , aby rozhodla medzi ľuďmi o tom, o čom sa sporili (v predstavách o správnej podobe Boha a náboženstva) . A o nej (o pôvode a obsahu zoslanej Knihy) sa sporili len tí (ľudia) , ktorým bola daná, po tom, ako im prišli jasné dôkazy (o správnosti poznania, ktoré obsahovala) , a to (len) zo vzájomnej nevraživosti (všetky spory ohľadom poznania obsiahnutého v zoslanej Knihe neboli podnietené pochybnosťami o jej obsahu, ale len vzájomnými spormi a nevraživosťou, ktorá vládla medzi rôznymi skupinami ľudí) . Boh (preto) tých, ktorí uverili, svojím povolením správne usmernil k pravde, o ktorej sa sporili (Boh dal svoje povolenie k tomu, aby boli správne usmernení tí, ktorí v Neho skutočne verili) . A Boh správne usmerní (toho,) koho (Sám) chce, k ceste rovnej (k ceste správnej, v ktorej nie sú žiadne vybočenia alebo zahýbania) .¹

V tomto jednom verši je zosumarizovaný príbeh existencie náboženstva a viery počas celej existencie ľudstva, od Adama až po poverenie posolstvom posledného posla a proroka – Muhammada. Verš nám hovorí o tom, že ľudia spočiatku boli jedným spoločenstvom, vyznávali jedno náboženstvo a uznávali len jedny zásady a jedného jediného Boha. Ľudia sa však začali vyvíjať, a tak sa začali odlišovať ich predstavy, názory a viera a vznikli náboženstvá, ktoré sa už líšili od toho pôvodného jednotného náboženstva. Neskôr, keď sa ľudia začali sporiť o tom, ktoré náboženstvo je to pravé, Boh ľuďom poslal svojich prorokov s Knihou, ktorá obsahovala pravdu o viere a náboženstve, o ktorej sa ľudia medzi sebou sporili. Všetci proroci, ktorí boli vybraní Bohom, prichádzali s jednou jedinou a tou istou pravdou a poznatkami o Bohu. Toto jednotné poznanie má svoj obrovský význam, pretože predstavuje hlavný prameň, z ktorého ľudia potom čerpajú svoje poznatky o Bohu a zásady svojho náboženstva. Všetci poslovia a proroci v skutočnosti prišli s jednou Knihou. Ide o jednu Knihu, o jedno základné náboženstvo, ktoré stojí na jednej predstave: Jeden jediný Boh, jeden jediný Pán, jeden jediný, kto si zaslúži uctievanie, jedny jediné zásady, ktorými sa má ľudstvo riadiť, aby sa vyvíjalo k lepšiemu. Ostatné detaily a spôsob usporiadania spoločnosti sa už líšia podľa doby a potreby ľudí v čase, v ktorom ten ktorý posol s posolstvom prišiel. Ľudská spoločnosť sa vyvíja a čím ďalej sa vyvíja, tým sú jej fyzické i duševné potreby väčšie a jej spoločenský život komplikovanejší a viac rozvetvený. Z tohto dôvodu základ každého nebeského náboženstva ostal ten istý, ale pravidlá, ktoré ľudskú spoločnosť riadili, sa líšili. Každý prorok prišiel v skutočnosti s tým istým základom náboženstva, jadro ktorého tvoril jeden a ten istý princíp: princíp absolútnej jedinosti Boha. Postupom času však nastáva v takomto náboženstve zlom, a to v momente, keď ho ľudia začnú pozmeňovať, a tak sa v ňom nahromadia rôzne príbehy a čisto ľudské predstavy a túžby, až sa takéto náboženstvo nakoniec úplne alebo čiastočne vzdiali od podoby, v ktorej bolo zoslané. Keď sa toto udeje, prichádza ďalšie posolstvo, ktoré vráti ľudí k pôvodnej viere, ale pravidlá, ktorými sa majú riadiť jednotlivci i spoločnosť, sú prispôsobené dobe, v ktorej bolo toto nové posolstvo zoslané. Až nakoniec prišiel posol a prorok Muhammad (p.) s náboženstvom, o ktorom Boh povedal, že je už dovŕšením všetkých predchádzajúcich posolstiev a je to posledné posolstvo ľuďom zoslané až do dňa zmŕtvychvstania a súdneho dňa. V tomto posolstve sú znamenia, ktoré sa budú ľuďom postupne odhaľovať a ktoré sú dôkazom toho, že toto posolstvo pochádza od Boha.