8وَيُطعِمونَ الطَّعامَ عَلىٰ حُبِّهِ مِسكينًا وَيَتيمًا وَأَسيرًا A budú to tí, ktorí dávajú jedlo (pomáhajú ostatným tým, že im dávajú najesť sa) z lásky k Nemu (dávajú najesť sa z lásky k Bohu) biednemu, sirote a zajatcovi.1 Tento verš má všeobecný význam a je adresovaný všetkým ľuďom. Podľa zachovaných správ bol však zoslaný pri nasledujúcej udalosti. Jednej noci Ali Bin Ebí Táleb prisľúbil, že bude pracovať na zavlažení určitého počtu paliem a ako odmenu za to mal dostať určité množstvo prosa. Keď už bolo ráno a on svoju prácu splnil, dostal toto proso. Vzal z neho tretinu, zomlel ho a urobili z neho (pre svoju rodinu) jedlo, ktorému sa hovorilo Al Chazíra. Keď bolo jedlo hotové, prišiel jeden biedny človek a oni mu uvarené jedlo dali. Potom vybrali druhú tretinu prosa a uvarili ho. Nato prišla jedna sirota a poprosila ich, aby jej dali najesť sa a oni jej dali. Potom vzali poslednú tretinu a uvarili ju. Keď bolo jedlo hotové, prišiel k nim zajatec, ktorého muslimovia zajali a oni mu posledné jedlo dali a takto svoj deň ukončili.