85وَمَن يَبتَغِ غَيرَ الإِسلامِ دينًا فَلَن يُقبَلَ مِنهُ وَهُوَ فِي الآخِرَةِ مِنَ الخاسِرينَ Ktokoľvek by chcel iné náboženstvo než islam, nebude od neho prijaté a bude v živote poslednom patriť medzi tých, ktorí prehrali (život pozemský i posledný a večný) .1 Tento verš je v podstate dovŕšením predchádzajúcich veršov, najmä veršov (3:81–84). V predchádzajúcich veršoch sa jasne hovorilo o sľube, ktorým sa každý prorok pred Bohom zaviazal, že on i tí, ktorí ho budú nasledovať, uveria v posolstvo proroka, ktorý neskôr príde, ktorý bude potvrdzovať to, čo bolo predtým Bohom zoslané a ktorý ľuďom napraví a obnoví ich vieru a náboženstvo, ktoré by časom ľudia pozmenili. Keďže islam bol posledným a záverečným nebeským náboženstvom, Boh najvyšší ľuďom oznamuje, že neprijme od nikoho iné náboženstvo než islam, t.j. oddanosť Bohu, ktorej význam a obsah Korán jasne vysvetľuje. To je tá neodvratná skutočnosť, ktorú Korán deklaruje. Pri tomto verši sa ešte trocha zastavíme, aby sme lepšie objasnili význam slova „islam“. Pojem „islam“ Korán vykladá v dvoch rovinách: užšej a širšej. V užšom zmysle slovo „islam“ znamená odovzdanie sa do vôle Božej alebo oddanosť Bohu, uznanie existencie jedného jediného Boha, ktorý nikdy nesplodil, nebol splodený, ktorý sa na nič z toho, čo poznáme, nepodobá a ktorému sa nik v ničom nevyrovná. V širšom zmysle islam zahŕňa v sebe už okrem viery a oddanosti Bohu aj vieru v Jeho anjelov, Knihy, poslov a v súdny deň, aj základné náboženské úkony, ktorými sú modlenie, zakat, pôst a púť do Mekky. Patria sem tiež rôzne morálne zásady a niektoré uzákonenia týkajúce sa života muslimov i islamskej spo-ločnosti. Z uvedeného vyplýva, že tento verš je adresovaný všetkým ľuďom bez ohľadu na to, či sú bez viery, židia, kresťania alebo akéhokoľvek presvedčenia. Židom a kresťanom však Korán odkazuje, že ak by chceli tvrdohlavo zotrvať na svojom náboženstve a odmietali by prijať islamské náboženstvo v jeho najširšom zmysle slova, mali by sa bezpochyby aspoň vrátiť k obsah pojmu „islam“ v jeho najužšom zmysle, vysvetlenom vo verši (3:64), teda v zmysle uznania jedinosti Boha a viery v článkoch viery, ktoré boli pôvodne aj im uložené v podobe, v akej boli muslimom neskôr uložené. Je teda na každom človeku, na jeho slobodnom rozhodnutí, k akej voľbe sa prikloní. Za túto voľbu však bude niesť zodpovednosť a nesprávna voľba sa potom prejaví tak, že takýto človek „bude v živote konečnom patriť medzi tých, ktorí prehrali“.