The Quran

أَفَغَيرَ دينِ اللَّهِ يَبغونَ وَلَهُ أَسلَمَ مَن فِي السَّماواتِ وَالأَرضِ طَوعًا وَكَرهًا وَإِلَيهِ يُرجَعونَ

A či iné náboženstvo než Bohom určené by chceli (želajú si Ľudia Knihy nasledovať náboženstvo, ktorého základ je iný než ten, ktorý Boh svojim prorokom zosiela a ktorý On sám považuje za správny) ? A Jemu (Bohu) sa (pritom) oddal (každý) kto je v nebesiach a na zemi, (či už) dobrovoľne alebo nedobrovoľne. A k Nemu (Bohu) bude ich návrat (všetci sa k Bohu vrátia v deň zmŕtvychvstania a v súdny deň a budú stáť pred Ním) .¹

Ibn Abbás o dôvode zoslania tohto verša povedal: Jedného dňa sa vlastníci oboch Kníh, židia a kresťania, začali medzi sebou sporiť, a tak prišli k prorokovi Muhammadovi, aby rozhodol, kto z nich má pravdu. Spor spočíval v tom, že tak židia ako i kresťania sa sporili o tom, kto je oprávnenejší hlásiť sa k náboženstvu, ktoré prorok Abrahám uznával. Prorok Muhammad im však povedal, že ani jedna skupina z nich nenasleduje Abrahámovo náboženstvo, na čo sa rozhnevali a povedali: „Prisaháme na Boha, nesúhlasíme s tvojím rozsúdením, a nebudeme nasledovať tvoje náboženstvo.“ Nato bol zoslaný tento verš, v ktorom ich Boh za to karhá a pýta sa ich, či si želajú nesledovať iné náboženstva, ktorého základ by bol iný než ten, ktorý Boh svojim prorokom zosiela a ktoré On sám považuje za správne? Nech vedia, že Boha všetko poslúcha a zákonitostiam, ktoré stanovil všetkému, čo je v nebesiach a na zemi, sa všetko existujúce podriadilo, či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne a k Nemu sa všetci nakoniec vrátia.