The Quran

186

وَإِذا سَأَلَكَ عِبادي عَنّي فَإِنّي قَريبٌ ۖ أُجيبُ دَعوَةَ الدّاعِ إِذا دَعانِ ۖ فَليَستَجيبوا لي وَليُؤمِنوا بي لَعَلَّهُم يَرشُدونَ

Ak by sa ťa (Muhammad) na Mňa (Boha) tí, Mne odovzdaní, pýtali, tak (nech vedie a, že) som blízko (nich) . Napĺňam prosbu prosiaceho, keď Ma (o niečo) prosí. Nech Ma teda poslúchnu a nech uveria vo Mňa, azda (konečne) k rozumu dospejú (a pochopia, čo je pre nich dobré) .¹

Jedného dňa sa skupina Arabov spýtala proroka Muhammada (p.): „Muhammad, je náš Pán blízko a stačí nám Ho v tichosti spomínať, alebo je ďaleko a treba naňho volať?“ Ako odpoveď na to Boh zoslal tento verš, v ktorom im vysvetľuje, že je blízky každému a že vypočuje prosbu každého, kto sa Mu odovzdal a kto Ho o niečo prosí. A tak, ako ich Boh vypočuje a splní ich prosby, nech aj oni – títo prosiaci poslúchnu to, čo im zoslal a nech v Neho uveria. Azda pochopia zmysel toho, čo im zoslal a dostanú sa tak k tomu, čo je pre nich správne a rozumné.