The Quran

143

وَكَذٰلِكَ جَعَلناكُم أُمَّةً وَسَطًا لِتَكونوا شُهَداءَ عَلَى النّاسِ وَيَكونَ الرَّسولُ عَلَيكُم شَهيدًا ۗ وَما جَعَلنَا القِبلَةَ الَّتي كُنتَ عَلَيها إِلّا لِنَعلَمَ مَن يَتَّبِعُ الرَّسولَ مِمَّن يَنقَلِبُ عَلىٰ عَقِبَيهِ ۚ وَإِن كانَت لَكَبيرَةً إِلّا عَلَى الَّذينَ هَدَى اللَّهُ ۗ وَما كانَ اللَّهُ لِيُضيعَ إيمانَكُم ۚ إِنَّ اللَّهَ بِالنّاسِ لَرَءوفٌ رَحيمٌ

Učinili sme vás (muslimovia) stredným a umierneným (striedmym a spravodlivým) spoločenstvom (vaše spoločenstvo je podobne ako vaše náboženstvo striedme, ani nie priveľmi tvrdé a ani nie priveľmi mäkké) , aby ste svedčili o ľuďoch (o tom, čo konajú a že im boli posolstvá od Boha oznámené) , a aby posol svedčil o vás (o tom, že vám posolstvo od Boha zoslané oznámil a vysvetlil) . A učinili sme qiblu, ku ktorej si sa (Muhammad) obracal (smer modlenia k Jeruzalemu, ku ktorému ste sa s prorokom predtým modlili) len preto, aby sme vedeli (dali rozpoznať) , kto (z muslimov) bude nasledovať posla (keď príde k zmene smeru modlenia) a kto sa obráti späť (k neviere, na ktorej bol a správne usmernenie – islam zanechá) . I keď to bola (zmena strany modlenia) veru veľká (a ťažká) vec, nie však pre tých, ktorých Boh správne usmernil. A Boh by (nikdy) nedopustil, aby sa stratila vaša viera (odmena za vašu vieru, a i keď ste sa predtým modlili k Jeruzalemu, odmena a Božia spokojnosť sa vám dostane) . Veď Boh je voči ľuďom zľutujúci sa a milostivý.¹

Učinili sme vás, muslimovia, umierneným spoločenstvom. Slovom spoločenstvo sme preložili arabské slovo Umma . Umma vyjadruje určitú skupinu alebo spoločenstvo ľudí, ktorých spája nejaká charakteristická črta. Vo väčšine prípadov, v súvislosti s ktorými sa toto slovo v Koráne uvádza, sa ním myslí náboženské spoločenstvo, resp. skupina ľudí, ktorá má to isté náboženstvo bez ohľadu na akékoľvek rasové, jazykové, národnostné alebo iné rozdiely. V tomto zmysle poznáme muslimskú ummu, židovskú ummu, kresťanskú ummu atď. Týmto slovom sú ale označené i iné živé tvory, nielen človek. Verš (6:38) hovorí, že všetko, čo chodí po zemi, vtáci, ktorí lietajú krídlami, sú tiež ummou, určitým druhom spoločenstva. Tento podrobný výklad slova umma uvádzame preto, lebo ono sa nesprávne prekladá takmer vo všetkých prekladoch Koránu ako národ. Ak by tomu tak bolo, potom by sme mohli napríklad povedať, že medvede sú národ, lastovičky sú národ alebo, že muslimovia tvoria národ, keď sa o nich hovorí ako o „muslimskej umme“, čo by nebolo správne, pretože muslimovia nikdy netvorili a pravdepodobne ani nebudú tvoriť jeden národ. O muslimoch môžeme povedať, že tvoria jednotné náboženské spoločenstvo v tom zmysle, že to, čo ich spája, je islam. Verš v tomto zmysle hovorí: Učinili sme vás, muslimovia, umierneným spoločenstvom, ktoré nasleduje strednú a umiernenú cestu vo všetkom. Po tejto strednej ceste muslimov vedie islam, ktorý ich umiernenosti vo všetkom aj učí. Táto umiernenosť sa stala podkladom toho, že muslimovia sa v súdny deň stanú určitými svedkami toho, čo ľudia vo všeobecnosti s náboženstvami, ktoré im boli zoslané a oznámené, konali. V tom istom čase sa však posol a prorok Muhammad (p.) stane svedkom toho, že muslimov všetko, čo mu Boh zoslal, naučil a že im Jeho posolstvo oznámil. V súdny deň budú zrejme vytvorené určité kontinuálne svedectvá, ktoré sa začnú Adamom a skončia poslednými ľuďmi, ktorí budú obývať zem pred príchodom dňa zmŕtvychvstania, čo dokladuje aj verš (7:38). Každé spoločenstvo alebo pokolenie bude svedčiť o tom spoločenstve, ktoré bolo pred ním, akí to boli ľudia a čo po sebe zanechali. Tu sa končí prvá časť verša a začína sa druhá časť, ktorá hovorí o príčine zmeny smeru a strany, ku ktorej sa muslimovia modlia, zo smeru Jeruzalema k Mekke. V tejto časti Boh objasňuje prorokovi Muhammadovi i muslimom dôvod, pre ktorý im bolo prikázané, aby zmenili smer modlitby. Muslimovia sa totiž nemodlili od začiatku zoslania posolstva poslovi Muhammadovi smerom ku Kábe v Mekke, ale určitý čas sa modlili smerom k Jeruzalemu. To trvalo, až kým neprišiel príkaz tento smer zmeniť. Dôvodom, prečo bolo spočiatku muslimom prikázané, aby sa modlili smerom k Jeruzalemu, ako hovorí verš, bolo, aby Boh dal všetkým vedieť, kto takýto príkaz poslúchne a kto sa od neho i od proroka z tohto dôvodu odvráti, resp. čia viera bola úprimná. Verš ďalej potvrdzuje, že uposlúchnutie takejto výzvy nebolo pre muslimov ľahké okrem iného pre nepríjemnosti a posmech, ktorému boli zo strany nemuslimov vystavení. Avšak tí, ktorí skutočne verili a ktorých Boh uviedol na správnu cestu, takýto príkaz bez ďalšieho poslúchli. Potom, ako bol smer modlitby zmenený ku Kábe, muslimovia sa spýtali proroka, čo s tými, ktorí sa smerom k Jeruzalemu modlili a zomreli ešte pred zoslaním tohto príkazu. Nato prorok Muhammad (p.) dostal od Boha odpoveď, že Boh nedopustí, aby vyšla viera a skutky tých muslimov, ktorí už zomreli, nazmar, ale odmení ich za to, v čo verili a čo konali.