To preto, že k nim prichádzali ich poslovia (poverení posolstvami od Boha) so zjavnými znameniami, ale oni (ľudia spomenutých spoločenstiev) povedali: „Ľudia stvorení nás majú správne usmerňovať?“, a tak (týmito svojimi slovami a činmi, ľudia týchto spoločenstiev) odmietli veriť a odvrátili sa. Boh ich nepotrebuje (nie je odkázaný na to, či ľudia budú veriť, alebo nie, pozri napríklad verš 4:147) . Boh nikoho nepotrebuje (a na nikoho nie je odkázaný) a Jemu vďaka patrí (za všetko) .