The Quran

وَالَّذينَ تَبَوَّءُوا الدّارَ وَالإيمانَ مِن قَبلِهِم يُحِبّونَ مَن هاجَرَ إِلَيهِم وَلا يَجِدونَ في صُدورِهِم حاجَةً مِمّا أوتوا وَيُؤثِرونَ عَلىٰ أَنفُسِهِم وَلَو كانَ بِهِم خَصاصَةٌ ۚ وَمَن يوقَ شُحَّ نَفسِهِ فَأُولٰئِكَ هُمُ المُفلِحونَ

Tí (muslimovia) , ktorí sa usadili v týchto príbytkoch (v Medine, myslia sa nimi prví muslimovia pochádzajúci z Mediny) a prijali vieru už pred ich príchodom (predtým než muslimovia z Mekky k nim prišli emigrujúc) , majú (títo muslimovia z Mediny) radi tých (muslimov) , ktorí emigrovali k nim (z Mekky) a nenachádzajú vo svojich hrudiach (muslimovia z Mediny) žiadnu potrebu v tom, čo tým (emigrantom) bolo dané (z koristi) a uprednostňujú (títo muslimovia z Mediny) pred sebou iných, aj keď by boli sami v núdzi. Kto je ochránený pred lakomosťou svojej duše, to (taký a jemu podobní) je ten, ktorý prospel (v skúške, ktorej bol v živote pozemskom vystavení) .¹

Keď emigranti z radov prvých muslimov dorazili z Mekky do Mediny, muslimovia z Mediny povedali prorokovi Muhammadovi: „Posol Boží, rozdeľ naše pozemky medzi nás a našich bratov emigrantov na dve polovice“. Posol (p.) povedal: „Nie. Pomôžete im, budete sa deliť s nimi o plody, ale zem ostáva vaša“. Muslimovia z Mediny povedali: „Súhlasíme“. A tak sa muslimovia z Mediny podelili o všetko s emigrujúcimi muslimami z Mekky. Druhá časť verša, počnúc slovom „uprednostňujú“, bola zoslaná o muslimoch z Mediny, ktorí nič nenamietali, keď prorok Muhammad (p.) rozdelil výťažok z koristi, ktorú ukoristili pri výprave proti židom z kmeňa Bení Al Nadír a iným kmeňom, tým muslimom, ktorí emigrovali z Mekky do Mediny, a to aj napriek tomu, že i títo muslimovia z Mediny boli v núdzi.