You are here: Home » Chapter 60 » Verse 1 » Translation
← Sura 60 →
← Aya 1 →

Chapter 60

The Woman Testedal-Mumtaḥanah ( الممتحنة )

13 verses • revealed at Medinan

»The surah that instituted for lone female Émigrés to Islam the swearing of a scared oath as the test of faith, The Women Tested, establishing publicly that their migration was purely for the sake of God, without worldly motive, so as to vouchsafe to them full protection and rights in the Muslim community. It takes its name from verse 10 concerning “the testing” (imtiḥān) of new female converts to Islam. The surah was revealed between the Treaty of Ḥudaybiyyah and the conquest of Mecca: instructions are given on how to deal with women who leave Mecca and join the Muslims, and the procedure for wives who leave Medina for Mecca (verse 10 ff.). The Muslims are instructed on the appropriate allocation of their loyalties (verse 1 ff., verse 7 ff. and verse 13) and Abraham is cited for them as an example to learn from (verse 4).«

The surah is also known as Examining Her, She Who Is Tested, That Which Examines, The Examiner, The Test of Faith, The Woman Tried, The Woman to be Examined, Women Tested

بِسمِ اللَّهِ الرَّحمٰنِ الرَّحيمِ

: V mene Boha milostivého, v moci ktorého je milosť

1
يا أَيُّهَا الَّذينَ آمَنوا لا تَتَّخِذوا عَدُوّي وَعَدُوَّكُم أَولِياءَ تُلقونَ إِلَيهِم بِالمَوَدَّةِ وَقَد كَفَروا بِما جاءَكُم مِنَ الحَقِّ يُخرِجونَ الرَّسولَ وَإِيّاكُم ۙ أَن تُؤمِنوا بِاللَّهِ رَبِّكُم إِن كُنتُم خَرَجتُم جِهادًا في سَبيلي وَابتِغاءَ مَرضاتي ۚ تُسِرّونَ إِلَيهِم بِالمَوَدَّةِ وَأَنا أَعلَمُ بِما أَخفَيتُم وَما أَعلَنتُم ۚ وَمَن يَفعَلهُ مِنكُم فَقَد ضَلَّ سَواءَ السَّبيلِ

Vy, ktorí ste uverili, neberte si z Mojich nepriateľov a vašich nepriateľov (tých, ktorí v Boha odmietajú veriť, ktorí sa snažia ľudí slovom i silou od viery v Neho odohnať, tí ktorí vám jasne a zreteľne nepriateľstvo prejavujú) dôverníkov, prejavujete im láskavosť svoju a oni pritom odmietli veriť v to, čo k vám prišlo z pravdy (Korán od Boha zoslaný) . Vyháňajú (spomenutí nepriatelia) posla i vás len preto, že veríte v Boha, Pána vášho. Ak ste vyšli von (zo svojich domovov) , usilujúc sa o cestu, ktorú som (Ja, Boh) určil a  (ak ste vyšli) sledujúc Moju spokojnosť (potom si neberte dôverníkov z Mojich i vašich nepriateľov) . Skryto im (týmto nepriateľom) prejavujete láskavosť a pritom Ja (Boh) lepšie viem, čo ste skryli a čo ste prejavili. Kto z vás by to robil, ten zblúdil z cesty rovnej (správnej) .1
  • Tento verš bol zoslaný v súvislosti s jedným muslimom, ktorý sa nazýval Háteb Bin Ebí Beltaa. Jedného dňa totiž prišla k poslovi Božiemu Muhammadovi (p.) Sára, bývalá otrokyňa (alebo príbuzná) Ebí Omara Bin Suhajba Bin Hišáma Bin Abda Munáfa. Sára prišla z Mekky do Mediny v čase, keď vrcholili prípravy muslimov na oslobodenie Mekky. Prorok Muhammad sa jej spýtal: „Prijala si islam a prišla si k nám?“. Sára odpovedala: „Nie“. Prorok jej povedal: „A čo ťa teda k nám privádza?“. Odpovedala: „Vy ste moja rodina a kmeň môj a ja som sa dostala do veľkej núdze, preto som k vám prišla, aby ste mi pomohli a ošatili ma“. Prorok jej povedal: „A kde sú všetci mládenci z Mekky?“ (Sára bola povolaním speváčka). Sára odpovedala: „Nik odo mňa už nič nežiadal po bitke Bedr“. Prorok Muhammad zavolal ľudí z rodu Bení Abdulmuttaleb a Bení Táleb. Tí ju ošatili a dali jej toľko, čo by jej postačilo. Pred jej odchodom ale k nej prišiel Háteb. Ten napísal obyvateľom Mekky list a dal Sáre desať denárov za to, že tento list odovzdá obyvateľom Mekky. V liste sa písalo: „Od Háteba obyvateľom Mekky. Posol Boží smeruje k vám, tak si dajte pozor“. Sára Medinu opustila a odišla smerom do Mekky. Onedlho zostúpil anjel Gabriel k poslovi Muhammadovi a oznámil mu, čo Háteb urobil. Posol Muhammad nato zavolal Aliho, Ammára, Al Zubejra, Talhu, Miqdáda a Abá Mursida. Všetci patrili medzi jazdcov. Posol im povedal: „Vyrazte a choďte, až kým nedorazíte k záhrade Chách. Tam nájdete pocestnú ženu, ktorá má list od Háteba adresovaný tým ľuďom Mekky, ktorí k Bohu pridružujú (nepriateľom muslimov, ktorí ich v Mekke mučili a boli príčinou toho, že muslimovia museli z Mekky emigrovať a utiecť). List vezmite a pustite ju. Ak by vám ho nevydala, tak ju zabite (aby nemohla tento list alebo jeho obsah oznámiť nepriateľom v Mekke)“. Jazdci vyrazili a šli, až kým Sáru nedostihli na spomenutom mieste. Spýtali sa jej, kde má ten list. Ona ale odprisahala na Boha, že žiaden list nemá. Jazdci prehľadali jej batožinu, ale žiaden list nenašli. Takmer sa už pobrali, aby sa vrátili, keď tu Ali povedal: „Prisahám na Boha, neklamali sme a ani sme neboli oklamaní (myslel tým, že posol nikdy neklamal)“. Ali vytasil svoj meč a Sáre povedal: „Odovzdaj nám ten list, inak prisahám na Boha, že ťa zabijem“. Keď to Sára počula a videla, že Ali neodíde, kým mu list nevydá, vybrala list zo spony, ktorú mala vo vlasoch. A tak ju jazdci pustili a vrátili sa s listom k poslovi Božiemu. Posol Muhammad poslal po Háteba a keď ten prišiel, posol mu povedal: „Spoznávaš tento list?“ Háteb odpovedal: „Áno“. Prorok sa ho spýtal: „Čo ťa viedlo k tomu, čo si urobil?“. Háteb odpovedal: „Posol Boží, prisahám na Boha, že som sa od viery neodvrátil odvtedy, čo som islam prijal a ani som ťa nepodviedol odvtedy, čo som ti radu dal a ani k nim (tým z obyvateľov, ktorí v nej ostali a ktorí proti muslimom bojovali) odvtedy, čo som od nich odišiel, žiadnu náklonnosť nechovám. Avšak každý z tých muslimov, ktorí emigrovali z Mekky, má v Mekke niekoho, kto by chránil jeho rodinu v prípade útoku, ja som ale k nim prišiel ako cudzí a moja rodina žije medzi nimi. Strach o nich ma preto primäl k tomu, že som im (nepriateľom z Mekky) napísal, aby som mal u nich neodplatenú láskavosť (a tak by dali mojej rodine pokoj). Pritom som si ale uvedomoval, že Božia sila ich neminie a môj list im v tomto smere v ničom aj tak nepomôže“. Prorok Muhammad Hátebovi uveril a prijal jeho ospravedlnenie. Vtedy bol zoslaný tento verš.