5ما قَطَعتُم مِن لينَةٍ أَو تَرَكتُموها قائِمَةً عَلىٰ أُصولِها فَبِإِذنِ اللَّهِ وَلِيُخزِيَ الفاسِقينَ Čokoľvek by ste (muslimovia) odsekli z datľových paliem, alebo by ste ich nechali stáť na ich koreňoch (a kmeňoch) , tak (to robíte) s povolením Božím. Aby (Boh) do poníženia uviedol spurných (za zlo, ktoré konali) .1 Keď muslimské vojsko pochodovalo ku kmeňu Bení Al Nadír, tento sa opevnil vo svojich pevnostiach. Prorok Muhammad preto prikázal vojsku, aby posekalo palmy, ktoré boli vôkol pevnosti a spálili ich, aby ľudí v pevnosti oslabili. To opevnených židov naplnilo strachom, a tak prorokovi povedali: „Tvrdil si, že chceš nápravu a dobro a ty pritom prikazuješ, aby boli posekané palmy. Našiel si v tom, čo ti bolo zoslané, aj šírenie skazy na zemi?“. Tieto slová do určitej miery ťažko dopadli na proroka a spôsobili neistotu medzi muslimami. Jedni totiž hovorili, že by sa stromy nemali posekať, iní zasa hovorili, že z taktického hľadiska áno. Boh zoslal tento verš, v ktorom objasňuje, že v tomto konkrétnom prípade to bol On, kto nechal tieto stromy posekať a spáliť, aby boli dôkazom úplnej bezmocnosti napadnutého kmeňa pred ostatnými.