The Quran

الرِّجالُ قَوّامونَ عَلَى النِّساءِ بِما فَضَّلَ اللَّهُ بَعضَهُم عَلىٰ بَعضٍ وَبِما أَنفَقوا مِن أَموالِهِم ۚ فَالصّالِحاتُ قانِتاتٌ حافِظاتٌ لِلغَيبِ بِما حَفِظَ اللَّهُ ۚ وَاللّاتي تَخافونَ نُشوزَهُنَّ فَعِظوهُنَّ وَاهجُروهُنَّ فِي المَضاجِعِ وَاضرِبوهُنَّ ۖ فَإِن أَطَعنَكُم فَلا تَبغوا عَلَيهِنَّ سَبيلًا ۗ إِنَّ اللَّهَ كانَ عَلِيًّا كَبيرًا

Muži sú povinní starať sa o ženy za to, že Boh uprednostnil jedných pred druhými (dal mužom určité výhody pred ženami) i za to, čo míňajú (títo muži na živenie rodiny) zo svojich majetkov. Dobré manželky (sú tie, ktoré) sú poslušné (vypočujú svojich manželov a neodvrávajú im vo všetkom) , strážiace v neprítomnosti svojich manželov to, čo Boh určil, že sa má strážiť (keď nie je manžel prítomný, tak takáto manželka sama seba stráži pred neverou, pred utrácaním a iným správaním, pred ktorým Boh ľudí varoval) . A tie (manželky) , ktorých spurnosti sa obávate, (tie) poučte (múdrymi a zmysluplnými slovami) , opustite na lôžkach (tak, že sa im otočíte chrbtom pri spaní) a udrite (symbolicky, pretože cieľom je vzťah napraviť a nie ho zhoršiť, aby nedošlo k tomu najhoršiemu) ; ak by vás poslúchli, tak nevyhľadávajte proti nim cestu (ako by ste im ublížili alebo sa s nimi sporili) . Veď Boh je nad všetkými (všetko pozná a má moc nad všetkým) a je veľký (a žiadne krivdy nenechá bez odplaty) .¹

Verš hovorí, že Boh uložil mužom povinnosť starať sa o ženy, a to z dvoch dôvodov. Prvý spočíva v tom, že Boh vo všeobecnosti mužov zvýhodnil v určitých smeroch pred ženami, preto im uložil povinnosť starať sa o ženy. (Pozri výklad predchádzajúceho verša č. 32). Druhý dôvod uloženia takejto povinnosti spočíval v tom, že muži zvyčajne zarábali na živobytie a ženy sa starali o domácnosť a o deti. Samozrejme, treba brať do úvahy, že to bolo tak na celom svete ešte pred niekoľkými desaťročiami a dodnes je to tak ešte v mnohých častiach sveta a že sa to líši od oblasti k oblasti, od rodiny k rodine. Toznamená, že pokiaľ by muž mal zdroj príjmov a bol by schopný ženu i rodinu živiť, takáto výživa by nebola ponechaná na jeho ľubovôľu, ale stáva sa povinnosťou uloženou Bohom v Koráne. Verš pokračuje a hovorí, že dobré manželky sú tie, ktoré v neprítomnosti svojich manželov strážia to, čo Boh určil, že sa má strážiť. Toznamená, že manželke v neprítomnosti jej manžela je všetko zverené a má sa o to zodpovedne starať. Ide najmä o to, aby sa nedopustila nevery voči manželovi, nemravnosti, aby neprítomnosť manžela nebola pre manželku príležitosťou utrácať majetok, ktorý jej zveril a pod. Okrem dobrých manželiek sa však verš zmieňuje aj o tých manželkách, ktorých povaha spôsobuje nemalé ťažkosti v manželstve. Ide o tvrdohlavé a spurné manželky. Správanie sa takýchto manželiek môže vyvolať nemalé problémy a starosti, najmä v neprítomnosti manžela. Liek na možné zlé správanie takýchto manželiek verš predstavuje v troch prostriedkoch: prvý z nich je poučiť manželku o nesprávnom správaní, ktorého sa dopustila a vysvetliť jej, kde sa stala chyba a všetko si jasne a otvorene vysvetliť. Ak by to nepomohlo, druhý prostriedok je už prísnejší, a to opustenie manželky na lôžku. Toznamená, že manžel do určitej miery ignoruje manželku po citovej aj intímnej stránke, pričom ani jeden z nich nesmie opustiť domácnosť a odísť. Ak ani tento prostriedok nepomôže, verš dáva manželovi ešte jeden prostriedok, po ktorom môže siahnuť pre prípad, že by sa nazdával, že tým manželstvo pred rozpadom zachráni.Verš povoľuje manželovi symbolicky udrieť svoju manželku, pričom jej nesmie spôsobiť žiadne modriny, nijak jej ani v najmenšom ublížiť alebo povedať ponižujúce slovo. Prorok Muhammad (požehnanie Božie a mier nech ho sprevádzajú) to porovnal k tomu, ako keď niekto vezme malý prútik a slabo a symbolicky ním niekoho udrie. Dôvod, pre ktorý verš udretie pri manželskom nedorozumení uvádza, má svoje odôvodnenie aj v tom, že nie raz sa stane, že počas manželskej hádky alebo sporu niektorý z manželov, býva to zvyčajne muž, toho druhého i keď neškodným spôsobom udrie. Takéto neškodné udretie však môže vyústiť až do celospoločenského sporu, najmä ak by manželka pochádzala z vplyvnej a urodzenej rodiny a manžel z obyčajných pomerov. Verš preto určuje, že manželia by si mali svoje spory riešiť predovšetkým vzájomne a až v krajnom prípade sa uchýliť k rodine, príp. k súdu. Hovoríme stále o neškodnom udretí a nie o ublížení na zdraví, pri ktorom sa postupuje podľa platných trestnoprávnych ustanovení. Dôvodom zoslania tohto verša bola jedna udalosť, ktorá sa odohrala pred prorokom Muhammadom. Raz sa manžel s manželkou pohádali a manžel dal svojej manželke facku. Manželka sa zobrala a šla za prorokom Muhammadom a povedala mu: „Môj manžel mi dal facku a ja žiadam odvetu“. Prorok jej na to odpovedal: „Áno, bude odveta.“ Nato ale k prorokovi Muhammadovi zostúpil anjel Gabriel s týmto veršom a prorok manželke povedal: „Chceli sme učiniť odvetu, ale Boh chcel inak.“. V prípade manželskej hádky sa teda urobila výnimka zo zásady odvety a spravodlivého zadosťučinenia za neškodný prejav sily alebo urážky. Toznamená, že slovo „udrite“ vo verši predstavuje situáciu, ak by medzi manželmi došlo k menším prejavom sily vo chvíli afektu alebo sporu. Toisté platí v konečnom dôsledku aj o manželke pre prípad, že by manžela takýmto neškodným spôsobom napadla. Na to, aby sme obsah verša ešte hlbšie pochopili, si musíme uvedomiť, že Korán takéto fyzicky neškodné udretie pripustil aj preto, aby sa manželský život nepremenil na každodenný strach a na nekončiace sa súdne spory, v ktorých by sa manželia navzájom neustále žalovali. Todokladuje aj ďalšia veta vo verši, kde Boh manželov upozorňuje, že ak by manželka upustila od svojho chybného správania, nech jej to odpustí a nech sa nesnažia spor predlžovať alebo hľadať spôsoby, ako manželke ublížiť alebo sa jej pomstiť. Verš sa končí tým, že pripomína veriacim, že Boh je nad všetkými, všetko vidí a žiadnu krivdu nenechá bez odplaty. Tri prostriedky, ktoré verš spomína ako spôsoby riešenia spurného správania sa manželky, sú poslednou etapou, ako celý nastávajúci spor vyriešiť pričinením manžela. Ak by ani jeden prostriedok nepomohol, potom prichádza ešte do úvahy snaha o zmierenie prostredníctvom rodičov a príbuzných a ak by sa ani to nepodarilo, potom sa siaha po krajnom riešení, ktorým je rozvedenie už nefungujúceho manželstva. Treba si pritom uvedomiť, že spôsob, akým sa možné spory v manželstve riešia, závisí v prvom rade od úrovne života a vyspelosti manželov. Verš poskytuje manželovi riešenia a to, či ich manžel použije, závisí už len od neho a od toho, akým spôsobom sa odohráva komunikácia medzi manželmi.Takže spôsob, akým sa spory riešia, sa líši od jednej rodiny k druhej. Treba ešte podčiarknuť nesmiernu dôležitosť tohto verša aj v tom smere, že verš stanovuje, že v manželstve sa môže pripustiť len symbolické použitie sily, čo znamená, že verš obmedzuje hornú hranicu použitia akejkoľvek fyzickej sily alebo násilia medzi manželmi na symbolické udretie.Takémuto ustanoveniu zamedzujúcemu domáce násilie by mali manželia prispôsobiť svoj každodenný život, obmedziť použitie sily, až kým sa takýchto prejavov definitívne nezbavia. Ak by došlo k ublíženiu na zdraví alebo k hrubému správaniu zo strany manžela, Korán dáva manželke právo požiadať o rozvod. Ak by manžel manželke ublížil, jeho správanie sa už dostáva do roviny trestnoprávnej a môže byť za to aj stíhaný. Toisté ale platí aj ohľadne správania sa manželky voči manželovi.