The Quran

285

آمَنَ الرَّسولُ بِما أُنزِلَ إِلَيهِ مِن رَبِّهِ وَالمُؤمِنونَ ۚ كُلٌّ آمَنَ بِاللَّهِ وَمَلائِكَتِهِ وَكُتُبِهِ وَرُسُلِهِ لا نُفَرِّقُ بَينَ أَحَدٍ مِن رُسُلِهِ ۚ وَقالوا سَمِعنا وَأَطَعنا ۖ غُفرانَكَ رَبَّنا وَإِلَيكَ المَصيرُ

Posol (Muhammad) uveril v to, čo mu bolo zoslané od svojho Pána i veriaci (taktiež v to uverili) , všetci (títo veriaci) uverili v Boha (v jeho skutočnú podobu, ako je v Koráne opísaný) , v Jeho anjelov, v Jeho Knihy (ktoré ľuďom prostredníctvom svojich poslov zoslal a ktorých záverom a dovŕšením bol Korán) a v Jeho poslov (všetkých od prvého posla až po posledného a záverečného posla Muhammada) , nerobíme rozdiely medzi nikým z Jeho poslov. (Títo veriaci uverili vo všetkých poslov, ktorých Boh poveril posolstvom pred poslom a prorokom Muhammadom. Neurobili to, že by uznali niektorých a odmietli uznať iných, ale uznali úplne všetkých.) A povedali (títo veriaci) : „Počuli sme (čo si nám, Bože, poručil) a poslúchli, o tvoje odpustenie prosíme, Pane náš, a k tebe (Bože) speje koniec (všetkého) “.¹

Keď bol zoslaný predchádzajúci verš „.. a nech by ste prejavili čo je vo vašich dušiach alebo to skryli, Boh vám to zúčtuje.“, muslimovia ostali ustarostení a prišli za prorokom Muhammadom (požehnanie Božie a Jeho mier nech ho sprevádzajú) a povedali mu: „Boli nám uložené mnohé úkony, ktoré vládzeme vykonať: modlenie, pôst, žihad a pomoc ľuďom. Bol ti však zoslaný tento verš a my ho už nezvládneme (bude to s nami zle, ak nám Boh zúčtuje i to, čo sme skrývali v našich dušiach)“. Prorok im povedal: „Chcete povedať to isté, čo povedali vlastníci oboch nebeských Kníh (židia a kresťania), ktorí boli pred vami a ktorí povedali: "Počuli sme a neposlúchli sme“? Miesto toho povedzte: „Počuli sme a poslúchli sme“. Keď muslimovia vetu „Počuli sme a poslúchli sme“ počuli od proroka, začali ju opakovať pri svojich úkonoch, až si na ňu zvykli a dobre pochopili jej význam. Vtedy Boh zoslal tento verš, v ktorom potvrdzuje úprimnosť ich viery a pridržiavania sa toho, čo im uložil. Keď už muslimovia správne pochopili, čo od nich Boh chce, On zoslal nasledujúci verš 2:286, v ktorom sňal z nich bremeno zodpovednosti za všetko, o čom premýšľajú a prehlásil, že sa budú zodpovedať len za to, čo im ich sily dovolili.