V náboženstve niet donútenia (uznanie a nasledovanie náboženstva nesmie byť na podklade donútenia, ale musí vyvierať z presvedčenia a dobrovoľnosti) . Správne a rozumné od nesprávneho a nerozumného je už rozlíšené (je už dostatočne jasné, čo je správne a rozumné a čo nie) . Kto odmietne nasledovať a veriť v tágúta (v satana a vo všetky negatívne vlastnosti a predsudky, ako je bezprávie, neviera a iné) a uverí v Boha, ten sa uchopí pevnej rukoväti, ktorá sa nikdy nerozlomí (pridrží sa tej správnej rukoväti, ktorá ho bude stále spájať s pravdou v otázke viery, náboženstva, ale i každodenného života) . A Boh všetko počuje a všetko vie (počuje a vidí, čo sa deje) .1