The Quran

220

فِي الدُّنيا وَالآخِرَةِ ۗ وَيَسأَلونَكَ عَنِ اليَتامىٰ ۖ قُل إِصلاحٌ لَهُم خَيرٌ ۖ وَإِن تُخالِطوهُم فَإِخوانُكُم ۚ وَاللَّهُ يَعلَمُ المُفسِدَ مِنَ المُصلِحِ ۚ وَلَو شاءَ اللَّهُ لَأَعنَتَكُم ۚ إِنَّ اللَّهَ عَزيزٌ حَكيمٌ

O živote najnižšom (pozemskom) i poslednom (a večnom, ktorý príde) . (Začiatok verša nadväzuje na poslednú vetu z predchádzajúceho verša: Azda budete premýšľať o tom, čo je pre vás lepšie v živote pozemskom i budúcom, ktorý vás čaká) . A pýtajú sa ťa (Muhammad) na siroty (ako sa majú k ich majetku a k ich záležitostiam správať) , povedz (im odpovedajúc) : „Starať sa o ich majetok (a ich záležitosti) znamená dobro (nedopustíte sa tým hriechu, ale vykonáte dobrý skutok) . A ak by ste s nimi nažívali (starali sa o ne, o ich potreby a spravovali by ste ich majetky alebo im pomáhali ich spravovať) , tak sú vašimi bratmi (sú akoby vašimi bratmi, preto sa k nim správajte vľúdne a starostlivo tak, ako by ste sa starali o vlastných súrodencov) . A Boh (dobre) vie, kto skazu chce (kto má zlý úmysel a chce osirelému škodiť a okradnúť ho) a kto nápravu (kto chce preňho dobro a chce mu pomôcť a jeho majetok zveľadiť) . A keby Boh bol chcel, bol by vám všetko sťažil (bol by vám uložil také povinnosti a obmedzenia vo vzťahu k sirotám i k správe ich majetku, ktoré by vám váš život s nimi veľmi sťažili) . A Boh je mocný a múdrosťou oplýva“.¹

Boh v Koráne zoslal niekoľko veršov, v ktorých muslimov upozorňuje, aby sa nepribližovali k majetkom sirôt so zlým úmyslom a pohrozil tým, ktorí by sirotám uberali z majetkov alebo by ich oň okrádali. To mnohých muslimov, žijúcich v dome, v ktorom žili siroty, viedlo k tomu, že začali striktne oddeľovať svoju potravu od potravy, ktorú mali tieto siroty, svoje majetky od majetku týchto sirôt z obavy pred tým, aby im z toho nevedomky niečo nevzali. Stávalo sa mnohokrát, že takéto osirelé dieťa nezjedlo všetko jedlo, ktoré bolo preň uskladnené, a tak sa pokazilo (pričom si musíme uvedomiť, že jedlo nebolo vždy dostupné, ako je tomu dnes). Muslimov kazenie a marenie takéhoto jedla trápilo, a tak prišli k prorokovi Muhammadovi, aby sa ho spýtali, ako majú tento problém riešiť. Prorok Muhammad čakal, aby mu prišla odpoveď na otázku, ktorú mu muslimovia položili. Ako odpoveď bol zoslaný tento verš, v ktorom Boh muslimom hovorí, že sa majú o siroty starať svedomite a spravovať ich majetok presne tak, ako keby sa starali o svojich súrodencov, to znamená, dávať naň pozor a opatrovať ho. Boh muslimov upozorňuje, že keby bol chcel, bol by im prikázal, aby striktne oddeľovali všetko, čo patrí sirotám, od svojich majetkov, čím by im značne sťažil a znepríjemnil život. Boh im ale chce všetko uľahčiť a nie sťažiť, preto nech dbajú na to, aby boli ich vzťahy k sirotám normálne a vyvierajúce z dobra voči nim. V niektorých ďalších veršoch sa konkretizujú určité práva a povinnosti správcov sirotského majetku. Vo verši 4:10 sa napríklad opatrovníkovi alebo správcovi v nevyhnutnej miere povolilo jesť a obstarať si živobytie z jedla a majetku sirôt, pokiaľ by správca takéhoto majetku bol sám chudobný. Avšak to, čo by si vzal na živobytie z tohto majetku, by neskôr vrátil, pokiaľ by mohol. Ak by však bol stále chudobný, nemusel by nič vracať.