The Quran

198

لَيسَ عَلَيكُم جُناحٌ أَن تَبتَغوا فَضلًا مِن رَبِّكُم ۚ فَإِذا أَفَضتُم مِن عَرَفاتٍ فَاذكُرُوا اللَّهَ عِندَ المَشعَرِ الحَرامِ ۖ وَاذكُروهُ كَما هَداكُم وَإِن كُنتُم مِن قَبلِهِ لَمِنَ الضّالّينَ

Nie je pre vás hriech (nedopúšťate sa žiadneho hriechu) , ak by ste sledovali (usilovali sa o) dobrodenie od Pána vášho (uzatváraním obchodov i počas púte) . Keď by ste sa (potom) vrátili z Arafátu (je to hora a údolie v ktorom sa pútnik počas púte určitý čas zdrží, aby vzýval a prosil Boha) , tak spomínajte si na Boha pri Al-Maš‚ar Al-Harám (Al-Maš‘ar Al-Harám je ďalšie miesto, na ktorom sa pútnici zastavia a ktoré sa tiež nazýva Al Muzdelifa) ; a spomínajte si naňho (na Boha) tak, ako vás (On) správne usmernil (spomínajte spôsobom, aký vám On ukázal a s intenzitou prejavujúcou vašu hlbokú vďaku za toto usmernenie) , veď vy ste predtým patrili (pred zoslaním tohto správneho usmernenia a Koránu) medzi blúdiacich (spomínajte na Boha a uctievajte ho takou intenzitou, aká je hodná Toho, kto vás správne usmernil a vyviedol z bludu) .¹

Potom ako ľudia prijali islam, zavrhli všetko, čo v predislamskom období konali, s výnimkou vecí a správaní, ktoré by Boh alebo prorok boli povolili. Týkalo sa to aj obchodovania počas púte. V predislamskom období sa počas púte voľne a intenzívne obchodovalo. Púť bola udalosť, ktorá priviedla do Mekky veľký počet ľudí z okolia i z ďalekých častí zeme, a tak sa v predialsmskom období konali obrovské trhy, na ktorých sa uzatvárali rôzne obchody. Po prijatí islamu muslimovia v uzatváraní obchodov videli určitý druh prežitkov z predislamského obdobia a určité zneuctenie púte, preto sa obchodovaniu začali vyhýbať a hovorili, že púť je na spomínanie si na Boha a Jeho uctievanie, nie na obchodovanie. V tejto súvislosti bol zoslaný aj tento verš, v ktorom Boh milostivý muslimom povoľuje obchodovanie počas púte, pokiaľ sa snažia o zabezpečenie svojho živobytia a získať niečo z dobrodení a štedrosti, ktoré Boh ľuďom dal. V takom prípade totiž konajú činnosť, za ktorú budú odmenení u Boha. Pútnikovým hlavným úmyslom a starosťou pri konaní púte však musí ostať samotná púť a dokončenie jej rituálov a až potom prichádza všetko ostatné. Verš potom uvádza niektoré rituály sprevádzajúce púť, medzi ktoré patrí zdržanie sa určitý čas v údolí hory Arafát a potom smerovanie k miestu zvanému Al-Maš'ar Al-Harám v Muzdelife. Pri púti a plnení týchto úkonov a rituálov majú pútnici spomínať na Boha a ďakovať Mu, že ich usmernil na správnu cestu, pretože predtým, než im Boh ukázal, čo je správne, tápali v blude hlbokom.