The Quran

196

وَأَتِمُّوا الحَجَّ وَالعُمرَةَ لِلَّهِ ۚ فَإِن أُحصِرتُم فَمَا استَيسَرَ مِنَ الهَديِ ۖ وَلا تَحلِقوا رُءوسَكُم حَتّىٰ يَبلُغَ الهَديُ مَحِلَّهُ ۚ فَمَن كانَ مِنكُم مَريضًا أَو بِهِ أَذًى مِن رَأسِهِ فَفِديَةٌ مِن صِيامٍ أَو صَدَقَةٍ أَو نُسُكٍ ۚ فَإِذا أَمِنتُم فَمَن تَمَتَّعَ بِالعُمرَةِ إِلَى الحَجِّ فَمَا استَيسَرَ مِنَ الهَديِ ۚ فَمَن لَم يَجِد فَصِيامُ ثَلاثَةِ أَيّامٍ فِي الحَجِّ وَسَبعَةٍ إِذا رَجَعتُم ۗ تِلكَ عَشَرَةٌ كامِلَةٌ ۗ ذٰلِكَ لِمَن لَم يَكُن أَهلُهُ حاضِرِي المَسجِدِ الحَرامِ ۚ وَاتَّقُوا اللَّهَ وَاعلَموا أَنَّ اللَّهَ شَديدُ العِقابِ

Dokončite (oboje) púť i umru (umra je púť vykonaná mimo obdobia, určeného na púť, ktorá má aj odlišné rituály) určenú Bohu (púť i umru, ktorú vykonávate pre získanie Božej spokojnosti, treba vždy skompletizovať so všetkým, čo k nim náleží) . Ak by ste ale boli stiesnení (ak by vám bolo znemožnené púť alebo umru skompletizovať pre chorobu alebo existenciu nepriateľa) , tak obetujte (akúkoľvek) obeť, ktorá by vám bola dostupná. (Jedena zo zásad zavŕšenia púte alebo umry je obetovanie zvierat.) A nehoľte si hlavy, pokým sa obeť nedostane na určené miesto (ďalšia zo záverečných rituálov púte je ostrihať si vlasy alebo oholiť si hlavu, to sa však môže urobiť až po vykonaní obete) . Kto by z vás ale bol chorý alebo by pociťoval niečo nepríjemné a bolestivé na hlave (mal by na hlave nejakú kožnú chorobu, vši a pod., a preto si hlavu oholil ešte pred rituálom obetovania) , tak to (takéto porušenie) odčiní pôstom alebo milodarom alebo obetovaním obete (keď tak pútnik urobí, potom sa porušenie tohto rituálu púte scelí a púť je od neho prijatá ako kompletná) . Keď by ste už boli v bezpečí (pred nepriateľom alebo by ste vyzdraveli) , tak ten, kto by si užil umru až do času (začatia) púte (kto by vykonal umru a po jej ukončení by si zaobstarával iné záležitosti, ktoré sa počas púte nepovoľujú, a to až dovtedy, kým nepríde čas vykonania púte a chcel by púť vykonať) nech obetuje (akúkoľvek) dostupnú obeť. Kto by však (obeť) nenašiel, nech sa postí tri dni počas púte a sedem (dní) , keď sa (z nej) vrátite (späť domov) ; to je desať (dní) úplných (ktoré by sa mal postiť a tak toto porušenie odčiní) . To platí pre toho, čia rodina nežije v blízkosti Posvätnej mešity. A bojte sa Boha a vedzte, že Boh je prísny v trestaní (toho, kto zámerne porušuje pravidlá, ktoré On stanovil) .¹

Púť sa v islame začne vykonávať v presne stanovených mesiacoch, ktorými sú mesiac Šawwál, mesiac Zul Qiada a prvých desať dní z mesiaca Zil Hižža. Má svoje určené pravidlá a rituály a pre muslima je povinné púť vykonať aspoň raz za svoj život, pokiaľ by to zvládol finančne i zdravotne. Umrou nazývame púť, ktorá sa vykonáva mimo týchto stanovených mesiacov. Umra sa okrem toho od púte odlišuje aj niektorými rituálmi a jej vykonanie nie je povinné, ale dobrovoľné. Takže putovanie do Mekky počas uvedených troch mesiacov sa nazýva púť a putovanie do Mekky mimo nich sa nazýva umra. Verš hovorí: Ak by ste sa rozhodli vykonať umru a spojiť ju aj s púťou, aby sa tak vaša odmena u Boha zväčšila, tak ich obe dokončite so všetkým, čo k tomu patrí. Ak by vám to však bolo znemožnené pre chorobu alebo z iného dôvodu, vykonajte obetovanie na mieste, kde ste sa rozhodli umru alebo púť ukončiť. Obetovanie je jeden z posledných rituálov púte alebo umry, kde pútnik pristúpi k obetovaniu zvieraťa (teľaťa, kravy, barana, ovce alebo ťavy). Je to jeden z rituálov, ktoré pochádzajú od proroka Abraháma. To znamená, že pokiaľ by bolo pútnikovi znemožnené púť dokončiť, postačí, keď vykoná obetovanie na mieste, ku ktorému sa dostal namiesto miesta, na ktorom ho mal pôvodne vykonať. Počas púte sa nesmú strihať vlasy. To sa smie až po dokončení obetovania. Ak by pútnik mohol púť dokončiť bez ťažkostí, nemal by si strihať vlasy alebo holiť hlavu, pokým nevykoná obetovanie na určenom mieste. Výnimku z tohto rituálu majú tí, ktorí sú chorí alebo ktorí majú chorú pokožku na hlave a musia si vlasy dať ostrihať i počas púte. Títo chorí ale takéto porušenie musia odčiniť pôstom (tri dni) alebo milodarom, ktorý spočíva v nakŕmení šiestich biednych ľudí, alebo obetovaním obete a rozdaním jej mäsa chudobným podľa zásad na to stanovených. Ak by bol pútnik v prípade vojny už v bezpečí alebo by už nebol stiesnený a rád by vykonal umru a po nej hneď aj púť, nech obetuje ako náznak skončenia umry a začatia púte, koľko môže z obetí. Ak by však niekto nemal čo obetovať alebo by na to nemal, tak náhradné riešenie je, aby sa postil tri dni počas púte a sedem dní, keď ju ukončí a vráti sa z nej domov. Celkovo to činí desať dní pôstu. Ďalšia zásada konania púte sa týka len tých ľudí, ktorí žijú v blízkosti Posvätnej mešity v Mekke (obyvatelia Mekky). Obyvatelia Mekky umru nikdy nemôžu vykonať, pretože žijú v mieste konania púte alebo blízko neho, sú pri Posvätnej mešite sústavne, takže nemusia prekonávať veľké vzdialenosti, aby navštívili Posvätnú mešitu. Týchto ľudí sa zásady umry netýkajú. Oni môžu vykonať jedine púť, nakoľko púť predstavuje jeden zo základných náboženských povinností muslima. Verš sa končí tým, že upozorňuje muslimov, aby sa snažili o Božiu spokojnosť vo všetkom, čo konajú, v úmysle púť konať i v uplatňovaní výnimiek, ktoré im Boh povolil, aby boli bohabojní, pretože Boh je prísny pri trestaní takýchto vedomých prehreškov.