The Quran

174

إِنَّ الَّذينَ يَكتُمونَ ما أَنزَلَ اللَّهُ مِنَ الكِتابِ وَيَشتَرونَ بِهِ ثَمَنًا قَليلًا ۙ أُولٰئِكَ ما يَأكُلونَ في بُطونِهِم إِلَّا النّارَ وَلا يُكَلِّمُهُمُ اللَّهُ يَومَ القِيامَةِ وَلا يُزَكّيهِم وَلَهُم عَذابٌ أَليمٌ

Tí, ktorí zatajujú (mysleli sa nimi predstavitelia židov v Medine) to, čo z Knihy Boh zoslal (čo im v Tóre zoslal o očakávanom prorokovi) a vymieňajú to (pravdu a poznatky získané z Knihy) za lacný cieľ (dary a vysoké postavenie medzi Arabmi) , tí nepchajú do svojho brucha (nejedia) nič iné než oheň (všetko, čo z tohto titulu dostanú a budú jesť, sa stane pre nich ohňom, ktorý bude spaľovať ich bruchá) a Boh k nim neprehovorí v deň zmŕtvychvstania, ani ich neočití a dostane sa im trápenie bolestivé.¹

Tento verš sa týka predstaviteľov židov v Medine, ktorí dostávali od obyčajných ľudí rôzne dary, pretože ľudia si mysleli, že očakávaný prorok vzíde z ich radov. Keď bol však prorok Muhammad (p.) Bohom vybraný a poverený posolstvom, začali sa títo predstavitelia obávať, že prídu o tieto dary, o svoje vážené a výsadné miesta a výhody, preto zatajili, čo bolo v ich Knihe – v Tóre napísané o prorokovi Muhammadovi a o jeho vlastnostiach. Od toho očakávali, že ľudia toto posolstvo nebudú nasledovať a odmietnu uveriť v to, že je to skutočné posolstvo a že Muhammad je skutočne ten posol a prorok, ktorý je v ich Knihách spomenutý. Existuje mnoho ďalších veršov, v ktorých sa odsudzuje časť židov, zvlášť skupina ich duchovných a vplyvných ľudí, ktorí žili za čias proroka Muhammada. Arabi totiž pred zoslaním posolstva poslovi a prorokovi Muhammadovi, uznávali židov ako nositeľov nebeského náboženstva, teda poznania pochádzajúceho od Boha. Preto sa na nich v mnohých záležitostiach obracali o rady. A tak si títo židovskí duchovní získali u arabských kmeňov v oblastiach, v ktorých spolu žili, veľkú úctu a výhody, ktoré aj z finančného hľadiska neboli zanedbateľné. Keď bol prorok Muhammad (p.) Bohom poverený oznámiť posolstvo a židia zistili, že očakávaný prorok nepochádza z ich radov, automaticky sa začali obávať, že prídu o všetky výhody, ktoré mali z arabských kmeňov. Išlo najmä o židov, ktorí žili v Medine. Prorok Muhammad týchto židov vyzýval, aby uverili v posolstvo, ktorým bol poverený a uznali ho za proroka na základe znakov a indícií očakávaného posla a proroka, ako ich opisujú ich Knihy. Prorok by ich tým získal na svoju stranu a mnohé z arabských kmeňov by v islam uverili, keby videli, že židia v proroka Muhammada uverili. Ako už bolo uvedené, židia nedokázali akceptovať, že by prorok pochádzal z radov Arabov, ktorých oni nazývali neznalými. Aj finančná stránka tu zohrala významnú úlohu. Židia v Medine sa preto rozdelili na viacero skupín. Jedna skupina uverila v posolstvo posla a proroka Muhammada (medzi nich patril aj strýko Chadiže, prvej manželky proroka Muhammada). Ďalšia skupina vyhlásila otvorený boj proti muslimom, tretia sa zasa pretvarovala, že je s prorokom, ale v skutočnosti bola proti nemu a muslimom, kula len samé úklady a nezdráhala sa spojiť aj s nepriateľmi muslimov, len aby sa zbavila proroka a muslimov. Viaceré verše Koránu preto týchto židov žijúcich v Medine odsudzujú. Stretneme sa však i s takými veršami, ktoré majú všeobecnejší charakter a hovoria o židoch vo všeobecnejšej rovine, najmä tie verše, ktoré sa týkajú predošlých poslov a prorokov.