Boh vám pomohol a podporil vás (aby ste víťazstvo dosiahli) na mnohých bojiskách aj v deň Hunejnu (v deň bitky zvanej Hunejn) , keď sa vám zapáčil váš veľký počet (a naplnil vás pýchou) , ktorý vám však nepomohol v ničom (pocit neporaziteľnosti v dôsledku vášho veľkého počtu vám v ničom nepomohol, pretože ste zabudli, že víťazstvo prichádza od Boha bez ohľadu na počet bojujúcich) . Zem sa vám zdala byť tesná so všetkým, čo obsiahla (keď ste začali prehrávať, od strachu, ktorý ste pocítili, sa vám zem i napriek jej rozľahlosti zdala byť veľmi tesná a malá) , potom ste sa obrátili chrbtom a začali ste prchať (a utekať z bojiska) , (25) (25): Tento a nasledujúci verš hovorí v stručnosti o bitke Hunejn, aby si z nej muslimovia vzali príklad. Podstata bitky Hunejn spočívala v tom, že keď prorok Muhammad s muslimamli oslobodili Mekku z rúk tých Qurejšovcov, ktorí odmietali veriť, dva kmene zvané Havazen a Saqif dali svoje vojská dohromady a vyrazili na boj proti muslimom. Niektoré historické pramene uvádzajú, že počet príslušníkov týchto dvoch kmeňov, ktorí veriť odmietali a ktorí proti muslimom vyrazili, bol 4000, iné zasa udávajú počet 8000. Veliteľ vojska nepriateľov prikázal, aby vojsko sprevádzali ženy a deti a aby so sebou vzali všetok majetok bojovníkov. Odôvodnil to tým, že ich to psychicky posilní a prinúti k väčšej obetavosti v boji. Muslimovia vyrazili s vojskom v počte okolo 12000 bojovníkov. Desaťtisíc prišlo z Mediny pri oslobodzovaní Mekky a ďalšie dve tisícky sa k vojsku pridali zo štyroch ďalších kmeňov. Počet muslimov dovtedy ešte nikdy nebol taký veľký. To viedlo niektorých muslimov k predstave, že sú neporaziteľní v takomto počte, keďže predtým v mnohých bitkách vyhrali nad svojimi nepriateľmi, ktorí boli vo veľkej presile. Keď muslimské vojsko dorazilo skoro ráno k údoliu Hunejn, už ich tam čakalo nepriateľské vojsko, ktoré sa rozdelilo na dve časti a každá časť obsadila jednu stranu údolia. Keď muslimské vojsko prechádzalo údolím, ich nepriatelia sa na nich vrhli naraz z oboch strán údolia. Muslimské vojsko sa rozprášilo a vojaci porazení začali utekať všetkými smermi. S prorokom Muhammadom zotrvali v boji len desiati muži a jedna žena, ktorá v jednej ruke držala ťavu a v druhej dýku. Prorok Muhammad sa obrátil na Abbása, jedného z desiatich, ktorí s ním v boji zotrvali a povedal mu, aby zavolal na muslimov, nech sa vrátia späť na bojisko. Keď prchajúci muslimovia výzvu počuli, časť z nich sa vrátila a bojovala. Ako uvádzajú historické pramene, prorok Muhammad potom vzal do ruky piesok, fúkol naň a rozprášil ho smerom k nepriateľskému vojska. Jeden z vojakov nepriateľského vojska neskôr priebeh bitky opísal takto: „Stretli sme sa s muslimami a onedlho sme ich porazili a prenasledovali, až sme prišli k mužovi, ktorý sedel na bielej mulici (k prorokovi Muhammadovi, ktorý vtedy bojoval na bielej mulici zvanej Daldal). Keď nás zbadal, zakázal nám to, čo sme robili a vzal do ruky piesok a hŕstku zeme, hodil ich a povedal: "Nech ošpatnejú tváre“. Vtedy nebolo nikoho z nás, komu by sa piesok nedostal do očí, a tak sme sa na nič iné nezmohli, len utiecť z bojiska.". Koniec bitky bol taký, že sa všetko nečakane obrátilo. Nepriateľské vojsko ušlo a muslimom ostali okrem iného všetky majetky, ktoré tam ich nepriatelia za sebou zanechali a do zajatia padol veľký počet mužov, žien a detí z tábora oboch kmeňov, ktoré proti muslimom bojovali. Boh najvyšší v tomto a nasledujúcom verši muslimom pripomína, že víťazstvo nezávisí len od počtu vojakov, ale aj od viery a od toho, či Boh svoju pomoc a podporu niekomu zošle, alebo nie.