Tí, ktorí uverili a emigrovali (myslia sa tým muslimovia, ktorí utiekli a emigrovali z Mekky do Mediny) a usilovali sa svojimi majetkami a dušami svojimi (sami sebou) o cestu, ktorú Boh určil (aby kráčali po ceste, ktorú im Boh určil a tým Jeho spokojnosť získali) a tí, ktorí im útočište poskytli a pomohli im a podporili ich (proti ich nepriateľom – myslia sa tým muslimovia, ktorí pôvodne bývali a žili vMedine ešte pred príchodom muslimov zMekky) , tí sú jeden druhému dôverníkmi. (Obe tieto skupiny muslimov sú si k sebe najbližšie. Z tohto dôvodu prorok Muhammad, keď emigroval z Mekky do Mediny, vytvoril z titulu jedného náboženstva akési bratské putá medzi muslimami, ktorí prišli z Mekky a muslimami, ktorí žili v Medine.) Avšak tí, ktorí uverili a neemigrovali (ostali v Mekke) , voči tým nemáte žiadne podobné záväzky, až kým neemigrujú. (Medzi takéto záväzky, ktoré vznikli medzi emigrujúcimi muslimami z Mekky a muslimami z Mediny, ktorí im poskytli pomoc a útočište, patrili niektoré ustanovenia dedičského práva, keď jedni dostávali dedičský podiel z dedičstva po druhých.) Ak by však žiadali (tí veriaci muslimovia, ktorí neemigrovali z Mekky) o vašu pomoc a podporu ohľadom náboženstva (na ochranu islamu, pokiaľ by na nich v Mekke tí, ktorí veriť odmietli zaútočili), je vašou povinnosťou pomôcť im, okrem prípadu, ak by šlo o ľudí, s ktorými máte dojednaný záväzok (je vašou povinnosťou týmto veriacim pomôcť s výnimkou prípadu, ak by boli útočníkmi ľudia, s ktorými vás viaže dohoda o neútočení, ktorej obsahom je záväzok, že na nich nezaútočíte a ani oni na vás). A Boh vidí všetko, čo konáte,