204وَإِذا قُرِئَ القُرآنُ فَاستَمِعوا لَهُ وَأَنصِتوا لَعَلَّكُم تُرحَمونَ Keď je prednášaný Korán, tak ho počúvajte a stíchnite, azda (tým, že ho budete v tichosti počúvať a nad jeho slovami premýšľať) sa vám milosť (Božia) dostane (a jeho slová si k srdcu vezmete) .1 Tento verš bol zoslaný v súvislosti s tým, že v počiatkoch islamu nebolo počas modlenia zakázané hovoriť. Viackrát sa však stalo, že počas modlenia prišiel niekto, kto sa k modliacim pridal. Predtým než sa začal modliť, sa spýtal modliacich na to, kam sa dostali. To ostatných v modlení rušilo. Okrem toho sa stávalo, že keď sa muslimovia modlili na čele s prorokom Muhammadom, ktorý Korán prednášal, modliaci po prorokovi nahlas opakovali, čo prednášal, čím proroka mýlili. Preto sa ustanovilo, že pokiaľ by niekto prednášal Korán, ostatní prítomní by mali stíchnuť, nerozprávať a počúvať, kým prednášajúci neskončí.