Bohu náležia najlepšie mená, tak Ho nimi nazývajte. A nechajte tých, ktorí sa neviery dopúšťajú odchýlením sa od Jeho mien. (Týkalo sa to tých obyvateľov Mekky, ktorí si robili sochy a modly, ktoré potom uctievali a o ktorých boli presvedčení, že ich k Bohu približujú alebo že sú prostriedkom medzi nimi a Bohom. Týmto modlám ich výrobcovia dávali mená odvodené od mien, ktorými bol nazývaný Boh. Napríklad z pomenovania Al Azíz, Mocný, odvodili meno jednej modly, ktorú nazvali Al Uzzá, z pomenovania Al Mannán, Preukazujúci láskavosť, odvodili meno pre modlu, ktorá sa nazývala Manát, atď.) Dostane sa im náležitá odplata za to, čo konali.¹