The Quran

109

وَأَقسَموا بِاللَّهِ جَهدَ أَيمانِهِم لَئِن جاءَتهُم آيَةٌ لَيُؤمِنُنَّ بِها ۚ قُل إِنَّمَا الآياتُ عِندَ اللَّهِ ۖ وَما يُشعِرُكُم أَنَّها إِذا جاءَت لا يُؤمِنونَ

Prisahali (tí zMekky, ktorí veriť odmietali) na Boha najvážnejšou prísahou, ak by k nim prišlo znamenie (ak by dostali znamenie od Boha) , uveria voň (v toto znamenie) . Povedz (im, Muhammad) : „Znamenia sú u Boha (nie sú v mojej moci a Boh ich zošle, keď bude chcieť) “. Vy ale necítite (neviete, čo títo v sebe skrývajú) , že aj keď by prišli (tieto znamenia) , že i tak (títo) veriť nebudú (pretože ich odmietanie viery pramení z ich tvrdohlavosti a zanovitosti, a nie z nedostatku znamení) .¹

Jedného dňa pred emigráciou muslimov do Mediny prišli k prorokovi Muhammadovi ľudia z kmeňa Qurejš a povedali mu: „Muhammad, hovoríš nám, že Mojžiš mal palicu, ktorou udrel do zeme a zo zeme vytrysklo dvanásť prameňov. Aže Ježiš oživoval mŕtvych. A že Samúdovci mali ako znamenie ťavu. Prines nám niektoré z týchto znamení, aby sme ti uverili“. Prorok sa ich spýtal: „Čo by ste si želali, aby som vám priniesol a uskutočnil?“. Povedali: „Učiníš nám horu Safa (hora vMekke) zo zlata“. Prorok povedal: „Ak by som vám to splnil, budete mne i môjmu posolstvu veriť?“ Povedali: „Áno, prisaháme na Boha, ak by si to urobil, budeme ťa nasledovať všetci“. Prorok vstal a začal vzývať Boha, až k nemu prišiel anjel Gabriel a povedal prorokovi: „Ak budeš chcieť, Safa sa premení na zlato. Avšak vždy, keď som priniesol nejaké znamenie a nebolo voň uverené, priniesol som po ňom aj trápenie. Ak by si chcel, tak ich nechaj, kým z ich radov pokánie neučiní ten, kto tak bude chcieť urobiť“. Prorok povedal anjelovi Gabrielovi: „Nechaj ich, nech radšej pokánie učiní ten, kto sa bude chcieť kajať (prv než bude neskoro)“. Boh najvyšší vo verši následne prorokovi zoslal, že aj keby spomenutí Qurejšovci dostali, o čo žiadali, aj tak by odmietli uveriť.