55إِنَّما وَلِيُّكُمُ اللَّهُ وَرَسولُهُ وَالَّذينَ آمَنُوا الَّذينَ يُقيمونَ الصَّلاةَ وَيُؤتونَ الزَّكاةَ وَهُم راكِعونَ Vaším dôverníkom (muslimovia) je Boh a Jeho posol (Muhammad) a tí, ktorí uverili, ktorí konajú modlitby, dávajú zakat a pritom sa do polohy rukú u (Bohu) klaňajú.1 Keď určitá časť židov, ktorí bývali v Medine, prijala islam, ostatná časť židov sa ich začala strániť. Atak jedného dňa Abdulláh Bin Salám prišiel k prorokovi Muhammadovi v sprievode niekoľkých židov, ktorí prijali islam a prorokovi Muhammadovi povedali: „Posol Boží, naše domovy sú ďaleko a nemáme ku komu by sme si sadli a rozprávali sa sním. Naši ľudia (židia, ktorí tam žili), keď videli, že sme uverili v Boha a jeho posla Muhammada a za pravdu sme označili tvoje posolstvo, nás odmietli a zaumienili si, že snami nebudú sedieť ani uzavierať manželské zväzky a ani sa nebudú snami rozprávať. To už bolo na nás priveľa“. Prorok Muhammad im povedal: „Vaším dôverníkom je Boh a jeho posol (prorok tým myslel seba) a tí, ktorí uverili (v posolstvo islamu)“ a predniesol pred nimi tento verš, ktorý mu bol zoslaný. Abdulláh Bin Salám spolu stými, ktorí boli sním, nato povedali: „Súhlasíme teda stým, aby bol Boh a jeho posol a veriaci našimi dôverníkmi“.