You are here: Home » Chapter 5 » Verse 33 » Translation
← Sura 5 →
← Aya 33 →
33
إِنَّما جَزاءُ الَّذينَ يُحارِبونَ اللَّهَ وَرَسولَهُ وَيَسعَونَ فِي الأَرضِ فَسادًا أَن يُقَتَّلوا أَو يُصَلَّبوا أَو تُقَطَّعَ أَيديهِم وَأَرجُلُهُم مِن خِلافٍ أَو يُنفَوا مِنَ الأَرضِ ۚ ذٰلِكَ لَهُم خِزيٌ فِي الدُّنيا ۖ وَلَهُم فِي الآخِرَةِ عَذابٌ عَظيمٌ

Odplata (a trest) tých, ktorí bojujú proti Bohu (proti tomu, čo Boh zoslal a uložil) a jeho poslovi (Muhammadovi) a šíria na zemi skazu, je, aby boli pozabíjaní alebo ukrižovaní alebo aby boli odseknuté ich ruky a nohy v opačnom poradí (pravá ruka a ľavá noha) alebo, aby boli vyhnaní zo zeme (odsúdení do vyhnanstva) . Bude to pre nich potupa v živote najnižšom (pozemskom) a v živote poslednom (a večnom) sa im dostane trápenie obrovské.1
  • Tento verš sa týka ľudí Hilála Bin Uvejmera, ktorého k prorokovi Muhammadovi ak muslimom viazala mierová dohoda a záväzok, že nikomu ubližovať nebudú. Jedného dňa však popri nich prešla skupina ľudí, ktorá šla za prorokom Muhammadom a Hilálovi ľudia ju prepadli. Nato bol zoslaný tento verš. Verš spolu s ďalšími veršami sa v neskoršom období, po smrti proroka Muhammada, stal podkladom systému trestov za prepadnutie a lúpežníctvo na cestách a za ohrozovanie bezpečnosti cestujúcich. Učenci sa však pri určovaní systému trestu rozdelili na dve hlavné názorové skupiny. Prvá skupina zastávala stanovisko, že stupeň trestu sa delil podľa toho, aký zločin bol spáchaný. Určili, že ak lupič pri lúpežnom prepadnutí zabije a olúpi niekoho z cestujúcich, bude zabitý a ukrižovaný. Lúpežník, ktorý pri prepade cestujúceho zabije bez toho, aby ho olúpil, má byť len zabitý. Lúpežníkovi, ktorý pri prepade nikoho nezabije, ale cestujúcich len oberie o majetok, má byť odseknutá ruka na jednej strane a noha na strane druhej (pravá ruka a ľavá noha). Ruka má byť odseknutá za krádež a noha za strach a pocit nebezpečenstva, ktorý na cestách šíril. Ak by lúpežník nikoho ani nezabil ani nič neukradol, tak potom mal byť poslaný do vyhnanstva za to, že strach šíril na cestách. Druhá skupina učencov sa zasa zasadzovala za to, že ak by sa lúpežník dopustil akéhokoľvek zuvedených trestných činov, je na vládcovi, resp. sudcovi, aby sám páchateľovi vymeral druh trestu. To znamená, že kým prvá skupina učencov striktne stanovila konkrétny trest za konkrétny trestný čin, druhá skupina nechala určenie druhu trestu sudcovi na uváženie. Vyhnanstvom sa môže rozumieť aj väzenie, pretože účelom trestu je v prvom rade ochrana spoločnosti pred ďalším možným vyčíňaním páchateľa.