40وَجَزاءُ سَيِّئَةٍ سَيِّئَةٌ مِثلُها ۖ فَمَن عَفا وَأَصلَحَ فَأَجرُهُ عَلَى اللَّهِ ۚ إِنَّهُ لا يُحِبُّ الظّالِمينَ Odplata za zlý skutok má byť zodpovedajúca (vykonanému) zlému skutku. A kto (z radov tých, ktorým bolo ublížené) by prepáčil a nápravu (toho, čo sa narušilo) by sledoval, toho odmena je u Boha. On (Boh) nemá rád krivdiacich,1 V predchádzajúcom verši Boh prikázal muslimom brániť sa, ak by ich postihla nevraživosť zo strany kohokoľvek. Vzápätí ale už Boh muslimom hovorí, že pri odvracaní zla, ktorého sa voči nim niekto dopustil, sa nesmú dopustiť väčšieho zla, než aké bolo im spôsobené. Verš však pokračuje a vysvetľuje, že aj keď sa spravodlivá odplata pripúšťa, je lepšie pre toho, komu bolo ublížené, prepáčiť druhému, čo ten vykonal a napraviť vzťahy, ktoré sa narušili. Za takéto prepáčenie Boh sľubuje tomu, komu bolo ublížené, odmenu. Verš na záver upozorňuje, aby sa muslimovia neodchýlili od spravodlivosti, pretože by sa tým dopustili krivdy a Boh nemá rád tých, ktorí sa krivdy dopúšťajú.