„K príčinám nebies (ich vzniku a všetkého, čo sa ich týka) a pozriem sa až k Mojžišovmu Bohu (aby som Ho videl na vlastné oči) , pretože si myslím, že (Mojžiš) klame (vo všetkom, čo hovorí) “. Takto bol Faraónovi okrášlený jeho zlý skutok (zlo, ktoré vykonal a do ktorého dostal aj svojich ľudí odmietnutím posolstva, s ktorým Mojžiš prišiel, sa v jeho očiach zdalo byť správne a dobré) a bolo mu (tým) zabránené dostať sa na cestu správnu. Úklady Faraóna predstavujú len stratu a záhubu (v živote pozemskom i konečnom) .