149فَاستَفتِهِم أَلِرَبِّكَ البَناتُ وَلَهُمُ البَنونَ Spýtaj sa (Muhammad) ich (tých z kmeňa Qurejš, ktorí odmietali veriť) , či tvojmu Pánovi patria dievčatá a im chlapci,1 Tu sa už končia príbehy o predošlých prorokoch a vraciame sa k tým z kmeňa Qurejš, ktorí odmietali veriť a ktorí žili v Mekke. Arabi žijúci v Mekke a v iných oblastiach v predislamskej dobe sa domnievali, že keď žena porodí chlapca, chlapec patrí im, keď ale porodí dievča, tak takéto dievča patrí Bohu a že dievčatá sú Božími dcérami. To bol aj jeden z dôvodov, prečo odmietali posolstvo posla a proroka Muhammada akceptovať. On totiž vyhlasoval Boha za jedného jediného, ktorý nesplodil a nebol splodený a ktorý nemal žiadne deti. Boh najvyšší preto prikazuje prorokovi Muhammadovi v tomto verši, aby sa tých, ktorí odmietali veriť, spýtal, ako môžu takémuto nezmyselnému tvrdeniu vôbec veriť.