Požehnanie sme zoslali naňho (na Abraháma alebo Ismaila) a na Izáka. A z ich potomstva (potom) boli (nasledovali) takí, ktorí dobro konali i takí, ktorí zjavne sami sebe krivdili. (Verš potvrdzuje zásadu, ktorá bola už mnohokrát spomenutá a ktorá jasne hovorí, že každý zodpovedá za svoje skutky a myslenie bez ohľadu na svoj pôvod. To sa týka dokonca aj potomstva pochádzajúceho zo samotných prorokov.)