151سَنُلقي في قُلوبِ الَّذينَ كَفَرُوا الرُّعبَ بِما أَشرَكوا بِاللَّهِ ما لَم يُنَزِّل بِهِ سُلطانًا ۖ وَمَأواهُمُ النّارُ ۚ وَبِئسَ مَثوَى الظّالِمينَ Vrhneme (a naženieme) do sŕdc tých, ktorí odmietli veriť, hrôzu za to, že pridružili k Bohu to, o čom (On) nezoslal žiaden dôkaz (že by sa malo k Nemu pridružovať) . Ich útočiskom bude oheň. A zlé je veru obydlie krivdiacich.1 Keď sa skončila bitka Uhod a muslimovia boli porazení, tí, ktorí odmietli uveriť, odišli z bojiska smerom k Mekke. Keď sa však vracali, oľutovali, že muslimov úplne nezlikvidovali a povedali: „Je zlé, čo sme urobili. Porazili sme ich a zabili a keď z nich ostala už len malá skupina, nechali sme ich. Vráťte sa za nimi a vyhubte ich do posledného.“ Keď sa však rozhodli, že tak urobia, Boh do ich sŕdc nahnal strach a hrôzu, a tak si to rozmysleli a pokračovali v ceste do Mekky.