207ما أَغنىٰ عَنهُم ما كانوا يُمَتَّعونَ Aj tak by im nepomohol úžitok (a odklad) , ktorý im bol dopriaty.1 Posledné tri verše nadväzujú na predchádzajúce verše. Ako bolo uvedené (verš č. 200), tí z obyvateľov Mekky, ktorí odmietali veriť, boli potrestaní tým, že odmietanie viery sa dostalo hlboko do ich sŕdc a že vieru prestanú odmietať len v momente, keď trápenie, ktoré brali na ľahkú váhu, uzrú na vlastné oči. Preto, keď žiadali o odklad trápenia, aby im bol dožičený čas uveriť v to, čo Boh zoslal, nasledujúce verše im oznámili, že žiaden odklad im už nepomôže, pretože odmietanie viery je už tak hlboko zakorenené v ich srdciach, že sa k odmietaniu viery po čase znova vrátia.