Želal by si snáď niekto z vás, aby mal záhradu, v ktorej sú palmy a viniče a pod ktorou tečú rieky, má z nej zo všetkých plodov – a postihla ho staroba a má slabé potomstvo – aby ju (záhradu) postihol orkán (silná víchrica) , v ktorom je oheň a tak sa (záhrada) spálila? Takto vám Boh objasňuje znamenia, azda budete premýšľať. (266) (266): V tomto verši Boh ukazuje ľuďom, ako dokážu narážky a ubližovanie, ktorými človek sprevádza svoje milodary, zmariť a zničiť všetko, čo konal. Boh porovnal milodar k peknej záhrade, v ktorej sú palmy a viniče, pod ktorou tečú rieky a z ktorej má jej majiteľ hojné plody. To je podoba milodaru u Boha. Čo však zlomyseľné narážky a ubližovanie dokážu s takýmto milodarom urobiť? V najťažších chvíľach svojho života, keď už človek zostarne a nemá v sebe žiadnu silu, keď plody tejto záhrady najviac potrebuje, jeho deti sú ešte malé a slabé a nemá nikoho, kto by mu v nej pomáhal, záhradu postihne obrovská víchrica s ohňom, ktorá ju úplne spáli a zničí. Človek si vybudoval svojimi rukami krásnu záhradu a svojimi rukami a činmi ju aj zničil. Takisto aj človek, ktorý dáva milodary a potom ponižuje a ubližuje tým, ktorým tieto milodary dáva, si myslí, že koná dobre a že si nazbieral veľa dobrých skutkov, ale v súdny deň, keď bude výsledky svojej práce najviac potrebovať, zistí, že jeho neviera, jeho ubližovanie ľuďom mu zničili všetky dobré skutky, ktoré si na tento deň so sebou zo života pozemského mal priniesť. Boh dáva tieto znamenia a príklady ľuďom, tak veriacim ako i neveriacim, aby sa zamysleli sami nad sebou a nad následkami toho, čo konajú.