Vy, ktorí ste uverili, nečiňte neplatnými (neznehodnocujte) svoje milodary narážkami a ubližovaním (voči tým, ktorým ste ich poskytli, ohováraním a zhadzovaním ich pred ľuďmi) ako ten, kto rozdáva zo svojho majetku kvôli obdivu ľudí a (pritom) neverí v Boha a v Deň posledný (rozdáva nie z viery alebo pre spokojnosť Božiu, ale aby ho ľudia chválili a ukazovali naňho – teda z pokrytectva; dňom posledným sa myslí deň zmŕtvychvstania alebo súdny deň) . Jeho príklad (príklad takéhoto človeka) je podobný príkladu hladkej skaly, na ktorej je hlina, na ktorú dopadol silný dážď a nechal ju hladkú. (Takýto neveriaci sa skrýva pod pokrývkou viery a dobra, avšak jeho jadro je chladné a neúrodné, podobá sa na chladnú a neúrodnú skalu, ktorá je pokrytá malou vrstvou úrodnej hliny a každý, kto túto skalu vidí, si pomyslí, aká je to dobrá a úrodná pôda. Keď však na túto skalu dopadne silný dážď a zmyje z nej vonkajšiu vrstvu hliny, každý uvidí neúrodné a neužitočné jadro. Tak isto, keď by sa z takéhoto neveriaceho sňala pokrývka viery, ktorou sa zakrýva, ukázalo by sa jeho neplodné a neužitočné jadro) . Nezmôže sa (takýto neveriaci človek i jemu podobní) na nič tým, čo získal (nič mu to nebude platné) . (Všetko, čo v živote pozemskom takíto ľudia získali z dobrých skutkov, bude v súdny deň bezcenné, pretože tieto skutky nevyvierali zo skutočnej viery, ale z neviery a pokrytectva.) A Boh správne neusmerní ľudí, ktorí odmietajú veriť.