Tí, ktorí míňajú (rozdávajú) svoje majetky na cestu, ktorú Boh určil (na účely, ktoré Boh určil, ako napríklad pomáhanie chudobným a biednym, na vykúpenie ľudí z dlhu atď.) a potom na to, čo minuli (rozdali) , nemajú narážky a ani neubližujú (tým, ktorým pomáhajú, napríklad tak, že by im to neustále pripomínali a robili by si zásluhy, ponižovali by ich pred ľuďmi atď.) , tí budú mať svoju odmenu u Pána svojho a niet strach o nich (v súdny deň) a ani nebudú zarmútení (za to, čo vo svojom pozemskom živote rozdávali, keď uvidia, čo nakoniec za to dostali) . (Boh sľúbil veriacemu veľkú odmenu za dobro, ktoré by vykonal, avšak s podmienkou, že po takomto dobrom čine nesmie nasledovať zlý čin, ktorý by takúto odmenu zmaril.)