Tých poslov (ktorých príbehy sme ti, Muhammad, v Koráne spomenuli) , sme uprednostnili jedných pred druhými. K niektorým Boh prehovoril (napríklad k Mojžišovi) a niektorých pozdvihol o niekoľko stupňov (nad ostatných) . A dali sme Ísovi (Ježišovi) , synovi Márie znamenia a podporili sme ho Duchom svätým (anjelom Gabrielom) . A keby Boh bol chcel, neboli by sa pobili tí, ktorí prišli po nich potom, ako k nim prišli (a boli im dané) znamenia; ale oni sa začali sporiť. (I napriek tomu, že Boh ľuďom poslal toľkých poslov a toľko znamení, aby ľudí zjednotili pod jednu vieru, ich stúpenci sa pobili medzi sebou. Keby Boh bol chcel, bol by tomu zabránil, ale On ponechal ľudí, aby premýšľali a použili rozumové danosti, ktoré im dal. Avšak miesto toho, aby títo ľudia nasledovali vieru, ktorú im zoslal, začali sa medzi sebou sporiť. Tieto ich spory a nezhody sa natoľko vyostrili, že ľudia sa rozdelili na dve skupiny.) Niektorí z nich uverili a niektorí odmietli veriť. A keby Boh bol chcel, neboli by sa pobili, ale Boh robí, čo chce. (Boh znova ľudí uisťuje, že keby bol chcel, bol by urobil všetkých veriacimi a mierumilovnými, ale On sa rozhodol člo-veku dať rozum a nechal ho, aby ním uvažoval a obdaril ho slobodou rozhodovania. V tom spočíva aj podstata súdneho dňa, že každý sa pred Bohom bude zodpovedať za to, ako naložil s rozumom a slobodou, ktorú mu Boh dal.)