218إِنَّ الَّذينَ آمَنوا وَالَّذينَ هاجَروا وَجاهَدوا في سَبيلِ اللَّهِ أُولٰئِكَ يَرجونَ رَحمَتَ اللَّهِ ۚ وَاللَّهُ غَفورٌ رَحيمٌ Tí, ktorí uverili a tí, ktorí emigrovali (z Mekky do Mediny) a usilovali sa (svojimi majetkami a životom svojím) o vec, ktorú Boh určil, tí (skutočne v Boha veria a všetko robia preto, že) dúfajú v Božiu milosť. A Boh je odpúšťajúci a milostivý.1 Potom, ako Boh povolil muslimom boj i v posvätných mesiacoch, pokiaľ sú k tomu nútení a pokiaľ by im bolo bránené v dodržiavaní a praktizovaní ich náboženstva, prorokovi spoločníci, ktorí sa zúčastnili na hliadke, sa spýtali, či za ich snahu a námahu, ktorú na hliadke vynaložili, nedostanú od Boha nejakú odmenu. Nato bol zoslaný tento verš, v ktorom Boh vysvetľuje, že tí muslimovia, ktorí uverili, tí ktorí emigrovali z Mekky, aby si zachovali svoje náboženstvo a bojovali za ochranu tohto náboženstva, sú tí, ktorí skutočne v Boha veria a ktorí dúfajú, že sa im dostane Jeho milosť.