66وَيَقولُ الإِنسانُ أَإِذا ما مِتُّ لَسَوفَ أُخرَجُ حَيًّا Človek hovorí (čudujúc sa) : „Až zomriem, budem vzkriesený k životu?!“1 Človek, ktorý odmieta veriť vo vzkriesenie, sa spytuje s údivom, odmietajúc uznať túto udalosť sľúbenú v nebeských Knihách: „Až zomriem a premením sa na prach, budem vzkriesený a vyjdem z hrobu znova ako živý?!.“ Ibn Kasir tento verš komentoval slovami: "Človek, ktorý odmieta veriť, sa čuduje a nepripúšťa svoje vzkriesenie po smrti aj napriek tomu, že keby pouvažoval o tom, z čoho bol stvorený, ako vznikol a narodil sa, zistil by, že vzkriesenie človeka je ľahším úkonom než jeho prvotné stvorenie.