64وَما نَتَنَزَّلُ إِلّا بِأَمرِ رَبِّكَ ۖ لَهُ ما بَينَ أَيدينا وَما خَلفَنا وَما بَينَ ذٰلِكَ ۚ وَما كانَ رَبُّكَ نَسِيًّا „Nezostúpime jedine ak z príkazu Pána tvojho (Muhammad) . Jemu (Bohu) náleží, čo je pred nami a čo je za nami a čo je medzi tým. A Pán tvoj nie je zábudlivý“,1 Jedného dňa sa prorok Muhammad (p.) spýtal anjela Gabriela, keď sa mu nejaký čas nezjavil: „Gabriel, čo ti bránilo, aby si nás navštívil častejšie, ako nás navštevuješ?.“ Ako odpoveď na prorokovu otázku bol od Boha najvyššieho zoslaný tento verš: „A nezostúpime do pozemského sveta jedine ak z príkazu Pána tvojho a s Jeho povolením. Bohu náleží všetko na tomto svete i v živote večnom, všetko v minulosti, v budúcnosti i v prítomnosti. Nič sa pred Ním neskryje a Pán tvoj, Muhammad, nezabúda na nič.“