36وَما أَظُنُّ السّاعَةَ قائِمَةً وَلَئِن رُدِدتُ إِلىٰ رَبّي لَأَجِدَنَّ خَيرًا مِنها مُنقَلَبًا „A nemyslím si, že Hodina (súdu) nastane. A aj keby som bol vrátený k Pánovi svojmu (ak by súdny deň nastal) , bude ma čakať niečo lepšie než ona (záhrada, ktorú v tomto živote mám) , keď sa (do života) vrátim“.1 V dvoch záležitostiach sa tento muž mýlil. Jednak sa jeho viera zmenila na nevieru, keď zapochyboval o súdnom dni a jednak sa mylne domnieval, keď si bez dôkazu myslel, že ak by súdny deň nastal, tak ho tam bude čakať niečo ešte lepšie než to, čo v živote pozemskom mal.