Aj keď vošli (Jozefovi bratia) , kadiaľ im ich otec prikázal, nemohlo im to pomôcť v ničom proti tomu, čo Boh rozhodol, ibaže Jakub splnil niečo, čo v duši mal (Jakub mal starosť o svojich synov, a tak i napriek tomu, že vedel, že im to nepomôže proti osudu, ktorý Boh určil, jeho duša mu nedala, aby im nedal nejaké rady a aby ich neupozornil pred možným nebezpečenstvom) . A on (Jakub) dobre poznal, čo sme ho naučili. Ale väčšina ľudí to nepozná (nepozná túto skutočnosť, ani to, čo Boh poslov svojich naučil) .