„Ja (Jozef pokračuje) nezbavujem svoju dušu viny, pretože duša má sklon ku zlu (netvrdím, že som svätý a že som sa nikdy chyby nedopustil, pretože duša každého človeka ho podnecuje k premýšľaniu nad rôznymi konaniami) , až na tých (nevzťahuje sa to na tých) , ktorých Boh milosťou Svojou zahrnul (zlých a odsúdeniahodných vecí sa však nedopustia tí, ktorým Boh svoju milosť dal, ktorí ho majú neustále na pamäti, preto sa podobným správaniam vyhýbajú. Jozef patril k tejto skupine ľudí) . Veď môj Pán je odpúšťajúci a milostivý (aj ku mne, keď ma ochránil pred tým, aby som sa akéhokoľvek zlého činu alebo cudzoložstva dopustil) “.