Povedali (poslovia Lotovi, keď videli, že pocítil bezmocnosť) : „Lút! My sme poslovia Pána tvojho (prichádzame sem, aby sme tvojich ľudí potrestali) , oni sa k tebe nedostanú (nemusíš sa báť, pretože rána sa už nedožijú, aby ti ublížili) . Vydaj sa na cestu za noci so svojou rodinou a nech sa nik z vás neobráti (nepozerá) späť (smerom k dedine) okrem tvojej ženy. Ju (tvoju ženu) postihne, čo postihne ich (čo postihne tvojich ľudí) . Ich čas bude ráno (ráno bude zoslaná na tvojich ľudí pohroma, ktorú neprežijú) . A či nie je ráno už blízke? (Nemusíš sa báť ani strachovať, pretože ráno je už blízko) “.