Ak sa človeka dotkne (postihne čo i len v tej najmenšej miere) škoda (a tieseň) , s prosbami sa na nás obracia v ľahu, v sede alebo v stoji (vo všetkých polohách, aby sme mu pomohli) . Keď ho však zbavíme zla, ktoré ho postihlo, kráča ďalej (pokračuje vo svojom živote) , ako keby nás ani nebol prosil o odvrátenie (žiadnej) škody, ktorá sa ho dotkla (a postihla) . (Keď škoda, ktorá ho postihla, pominula, vrátil sa k svojmu bežnému životu, ako keby sa nebolo nič stalo a zabudol na to, ako nás prosil o pomoc a ako sľuboval, že sa zmení.) Takto bolo okrášlené tým (v očiach tých) ,ktorí nestriedmymi boli, to, čo konali (zdalo sa im, že konajú správne, aj keď tak nekonali) .