Povedz (Muhammad ľuďom z Mekky) : „Nie je v mojej moci sebe samému prospech alebo škodu privodiť, môžem len to, čo Boh chce (aj keď som Božím poslom, ostávam len človekom a podobne ako vy ostatní som podriadený Božej vôli a stane sa so mnou len to, čo Boh bude chcieť) . Keby som bol poznal to, čo nie je známe, bol by som si zaobstaral veľa dobra a nebolo by sa ma žiadne zlo dotklo. (Na to, aby som vedel, kedy súdny deň nastane, musel by som poznať budúcnosť i veci v nej skryté. Keby som bol vedel, kedy sa čo v budúcnosti stane, bol by som si zaobstaral veľa majetku a úžitku vo svete pozemskom a bol by som sa vyhol akémukoľvek zlu, ktoré by ma malo postihnúť. Ja však poznám len to, čo mi Boh, môj Pán, prezradí, a preto som aj podriadený osudu, ktorý každému určil.) Ja som len varovateľom a oznamovateľom radostnej zvesti ľuďom, ktorí veria (ja som len posol, ktorý má konkrétnu a určenú úlohu, a to varovať ľudí pred tým, čo príde a priniesť radostnú zvesť ľuďom, ktorí v Boha veria, aká odmena a aký život ich v živote poslednom a večnom čaká) “.¹