Vy, ktorí ste uverili, ak by k vám prišli veriace ženy emigrujúce, tak ich skúške podrobte (podrobte ich vieru skúške a zistite, z akého dôvodu emigrovali) . Boh lepšie vie o ich viere (všetko, ale vy ich preskúšajte, aby ste zistili úprimnosť ich viery) . Ak by ste o nich zistili, že sú veriace, tak ich nevracajte k tým, ktorí vieru odmietli. Ony (veriace ženy) nie sú im dovolené (nie je im dovolené žiť v manželskom zväzku spoločne s tými, ktorí odmietajú veriť) a ani oni (tí, ktorí odmietajú veriť) nie sú dovolení im (veriacim ženám, aby s nimi žili v manželstve) . A dajte im (manželom týchto veriacich žien, ktorí odmietli veriť) , čo minuli (vynahraďte týmto manželom všetko, čo na svoje manželky vynaložili) . Nie je pre vás (muslimovia) hriechom, ak by ste sa s nimi (s týmito veriacimi ženami, ktoré opustili svojich manželov) ženili, ak im dáte ich odmeny (vená) . Nedržte sa zväzku (manželského) s tými, ktoré odmietli veriť (zväzku s vašimi manželkami, ktoré v Mekke ostali, odmietli veriť a neemigrovali) a pýtajte si (muslimovia, od tých obyvateľov Mekky, ktorí odmietli veriť) , čo ste minuli (aby vám vynahradili to, čo ste minuli na svoje manželky, ktoré odmietli veriť a vrátili sa do Mekky za tými, ktorí odmietali veriť) a nech si oni (tí, ktorí odmietajú veriť) pýtajú (od vás) , čo minuli (na svoje manželky, ktoré uverili a ktoré za vami do Mediny emigrovali) . To je rozhodnutie Božie, On medzi vami rozhoduje (ako sa máte zachovať) . Boh všetko vie a múdrosťou oplýva. (10) (10): Mier Al hudejbijja, ktorý bol uzavretý medzi poslom Muhammadom a tými z Mekky, ktorí odmietli veriť, stanovoval okrem iného podmienku, že ak by niekto z obyvateľom Mekky prešiel na islam a emigroval by k muslimom do Mediny, muslimovia sú povinní vrátiť ho do Mekky a ak by sa niekto z muslimov rozhodol islam zanechať a vrátiť sa do Mekky, obyvatelia Mekky nie sú povinní vrátiť ho do Mediny. Onedlho po uzavretí tohto mieru prišla Um Kalsúm, dcéra Uqby Bin Ebí Muít do Mediny, emigrujúc z Mekky po tom, ako islam prijala. Po jej stopách sa vydali jej bratia Umára a Al Valíd, ktorí poslovi Muhammadovi povedali, keď do Mediny dorazili: „Vráť nám ju, ako to bolo dohodnuté“. Posol Muhammad im ale odpovedal: „Dohoda sa týkala mužov, nie žien“. Preto Boh najvyšší zoslal tento verš, aby muslimov naučil, že nemajú prijať akúkoľvek ženu, ktorá by do Mediny prišla, ale len veriace ženy, ktoré emigrovali z dôvodu prenasledovania, ktorému boli vystavené kvôli ich viere a prijatiu islamského náboženstva. A tak, ako to Ibn Abbás, spoločník proroka Muhammada opísal, ženy museli po svojom príchode do Mediny odprisahať, že neemigrovali kvôli nenávisti voči svojmu manželovi, ani pre nejaký iný cieľ, ale že emigrovali z lásky k Bohu a k jeho poslovi Muhammadovi a aby si svoje náboženstvo chránili.